Študenti sa môžu dostať na študijný pobyt aj do Moskvy. ILUSTRAČNÉ FOTO - IVANA HOLUBCOVÁ
Študentka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Veronika Oselská strávi letný semester na univerzite v Štrasburgu. Bude tam päť mesiacov študovať francúzsky jazyk na prekladateľskom inštitúte. "Bude to podľa mňa zaujímavejšie ako u nás na Slovensku a prednášky budú asi robené kreatívnejšou formou. Ale, keďže naše štipendium je príliš nízke, musíme si riadne uťahovať opasky, a tak z krajiny asi nič nespoznáme. Z 320 eur mesačne sa predsa nedá vyžiť a škola bude určite ťažká. Preto už nebudeme mať čas ani chuť hľadať si prácu a privyrobiť si. Aj tak sa už veľmi teším," hovorí. Veronika si všimla oznam na nástenke, zaslala na príslušné oddelenie životopis a na pobyt ju vybrali.
Tretiačka na Ekonomickej univerzite Ivana Holubcová strávila v lete mesiac na Puškinovom inštitúte ruského jazyka v Moskve. O letnej škole ruštiny sa dočítala z nástenky. Vďaka medziuniverzitnej dohode, Slováci platili iba polovicu zo štyristoeurovej sumy.
"V Rusku som bola po prvýkrát. Každý deň sme sa učili šesť hodín po rusky. O tretej sa nám skončila škola a po nej si každý robil čo chcel. Chodili sme do mesta, hrali volejbal či tancovali na diskotéke. Boli tam mladí ľudia z celého sveta, a tak sme okrem ruštiny komunikovali aj v angličtine. Rusi sú otvorení, hocikto sa mi len tak prihovoril. A zdalo sa mi, že majú o nás úprimný záujem. Ruský pobyt bol pre mňa dobrou skúsenosťou, zábavou a zážitkom. Každý by mal využiť podobnú možnosť," odporúča Ivana.
"Záujemca, ktorý chce stráviť istý čas v zahraničí, musí splniť podmienky, ktoré sú dané buď agentúrou alebo organizátorom. Či už sú to prihlášky, životopis alebo motivačný list v cudzom jazyku, kde sa píšu dôvody záujmu a očakávania. Neskôr sa študenti musia prihlásiť na svojich fakultách, ktoré robia prvotný výber. Oddelenie zahraničných vzťahov potom pracuje už len s nominovanými študentmi," vysvetľuje Marek Halas, poverený vedením oddelenia zahraničných vzťahov Ekonomickej univerzity.
Každá fakulta má však na výber študentov svoje metódy. Niektorá berie do úvahy priemer známok, iná prikladá väčší význam úrovni motivačného listu a životopisu.
Granty všetky náklady nepokryjú
Informácie si poslucháči nájdu na nástenkách, informačných tabuliach a na webových stránkach univerzít. Štruktúra pracovníkov a pracovísk, ktoré sa zaoberajú zahraničnými vzťahmi môže byť na každej univerzite rozdielna. Na Ekonomickej univerzite má každá fakulta prodekana pre zahraničné vzťahy, ktorý čerstvé informácie rozosiela ďalej. Do budúcnosti tu tiež pripravujú aj informačný míting pre nominovaných študentov či vydanie brožúrky s presným návodom.
Študenti sa môžu prihlásiť do školy, s ktorou má ich materská univerzita uzatvorenú dohodu. Ak si však niekto vyhliadne univerzitu, ktorá nie je v tomto zozname, môže sa chopiť iniciatívy a naštartovať spoluprácu so zahraničnou univerzitou, ktorej výsledkom môže byť podpísanie bilatelárnej dohody. "Nedávno sa nám vďaka snahe poslucháčky, ozvala jedna univerzita z Nórska," hovorí Marek Halas.
V porovnaní s minulosťou Slováci majú situáciu uľahčenú. Počet študentov, ktorí každoročne vycestujú do zahraničia, rastie geometrickým radom, pribúdajú noví partneri a po našom vstupe do Európskej únie sa otvára spolupráca s novými krajinami.
Podľa Mareka Halasa, na získanie grantu musí mať každý študent rovnaké podmienky. Od univerzity závisí, či bude určovať výšku grantov od životných nákladoch jednotlivých krajín.
Podmienkou programu Socrates je, aby sa grant pohyboval v sume od päťdesiat do päťsto eur mesačne. Mnohí záujemcovia sa však sťažujú, že z malého grantu nemajú v cudzine nijakú šancu vyžiť. "Grant Socrates je iba podporný a motivačný. Študent pozná podmienky a ak vie, že dostane tristo eur mesačne, môže sa prihlásť, ale tiež nemusí. Práca síce nie je zakázaná, ale poslucháči by sa mali sústrediť hlavne na štúdium," myslí si Marek Halas.
"Treba si tiež uvedomiť, že v zahraničí nie sú automaticky ideálne podmienky. Niektorí naši poslucháči sa sťažovali na úroveň internátov a služieb. Napríklad v Barcelone vyučovali v katalánčine aj napriek tomu, že mali prednášať v kastílčine. Niektoré predmety v angličtine inde zas vôbec neotvorili a podobne. Určite by som to každému odporúčal aspoň skúsiť."
MARÍNA DOBOŠOVÁ
