Chrípkové obdobie má netypický priebeh, chorých je zatiaľ málo

Aj keď do Vianoc zostáva už len niečo vyše týždňa a zima je obdobím s najvyšším rizikom chrípkových epidémií, lekári zatiaľ ešte nezaznamenali výraznejší nárast ochorení. "Súvisí to s počasím a dlhším pobytom ľudí v uzavretých miestnostiach. Nárast predpokladáme asi až v januári. Najviac ochorení pribúda, keď sa prudko zmení teplota," hovorí bratislavská regionálna hygienička Eva Haladová. Za posledný týždeň bolo v Bratislavskom kraji 278,6 ochorení na stotisíc obyvateľov.

"V našom klimatickom pásme má výskyt chrípky typický sezónny charakter od októbra do apríla, spravidla s nástupom v neskorej jeseni a kulmináciou vo februári. Súčasná sezóna je zatiaľ atypická nielen vzhľadom na nízky výskyt ochorení, ale aj na skutočnosť, že sa zatiaľ nepodarilo zachytiť a identifikovať cirkulujúce vírusy chrípky. Výskyt chrípkových ochorení je nízky aj inde v Európe," hovorí vedúci odboru epidemiológie na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Peter Truska.

Minulú sezónu bol najkritickejší stav na prelome februára a marca, keď chorobnosť dosiahla dvetisíc prípadov na stotisíc obyvateľov, protichrípková komisia pri lokálnych i okresných epidémiách prerušila dochádzku v piatich škôlkach, 27 základných a 22 stredných školách. Vyskytli sa aj nové varianty vírusov, čo bolo zohľadnené pri tvorbe vakcín na túto sezónu.

Existujú tri hlavné typy vírusov chrípky - A, B a C. Z klinického hľadiska sú závažné typy A a B. Tieto vírusy sú schopné drobných zmien vo svojej skladbe, preto na ne neúčinkujú protilátky, ktoré si organizmus vytvoril v minulosti. Práve takéto vírusy spôsobujú epidémie.

"Najúčinnejším spôsobom ako predísť chrípke a šíreniu tohto ochorenia je očkovanie. Najvhodnejšie je dať sa zaočkovať počas októbra a novembra, aby si organizmus stihol vytvoriť protilátky," vysvetlil Truska.

Očkovať sa však môže aj neskoršie, zvyšuje sa však pravdepodobnosť, že človek ochorie skôr, ako sa mu vytvoria protilátky.

(mk)