Úver si mesto vezme v eurách v hodnote 3,2 miliardy korún na obdobie siedmich rokov. "Peniaze sú v zmluve účelovo viazané na financovanie rozvojových priorít mesta. Ich vynakladanie je pod kontrolou mestského zastupiteľstva a finančných odborníkov mesta, aby neboli použité na iný účel," povedal Ďurkovský po podpise zmluvy. Materiál obsahujúci presné rozdelenie peňazí budú zajtra schvaľovať mestskí poslanci.
Primátor zdôraznil, že najviac peňazí pôjde na prípravu nosného dopravného systému - opravu Starého mosta a budovanie a opravu koľajových systémov.
Úverové zdroje budú použité aj na rekonštrukciu mestských radiál, napríklad Ružinovskej, a na skvalitnenie hromadnej dopravy. Časť peňazí bude venovaná na rekonštrukciu Starej radnice a iných historických objektov.
"Bratislava má na to, aby si úver zobrala, a berie si ho, aby ušetrila," vyjadril sa námestník primátora Branislav Hochel.
Ten presadzoval myšlienku úveru ešte v čase, keď sa proti nemu stavala časť mestských poslancov i verejnosť. Argumentovali, že po získaní úveru bude mať mesto šesťmiliardové záväzky (ak zarátame zostatok dlhu 2,8 mld z minulého roka), čo je v reálnych číslach najviac v jeho doterajšej histórii. Hochel v auguste vyvolal negatívne reakcie poslancov, keď ako zástupca primátora v jeho neprítomnosti medializoval informáciu o úvere.
Ako sa vyberala banka
V lete mesto oslovilo 33 domácich i zahraničných bánk, z ktorých 17 zareagovalo. Ich ponuky hodnotila 10-členná komisia, ktorej predsedal námestník primátora Hochel. Koncom októbra vznikol short list s deviatimi bankami. Mesto potom rokovalo s každou z bánk a vybralo Dexia banku.
