Darina Beťková ( na snímke) , študentka štvrtého ročníka Ekonomickej univerzity, strávila tri mesiace v Japonsku, kde pracovala ako hosteska v novootvorenom karaoke bare. Prácu si našla na internete. Vyplnila dotazník nemeckej spoločnosti, cez ktorú ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Darina Beťková pracovala v Tokiu ako hosteska tri mesiace. FOTO - WWW.RAUBACAPEU.NET
Darina Beťková ( na snímke) , študentka štvrtého ročníka Ekonomickej univerzity, strávila tri mesiace v Japonsku, kde pracovala ako hosteska v novootvorenom karaoke bare. Prácu si našla na internete. Vyplnila dotazník nemeckej spoločnosti, cez ktorú si ju potom pozvali do Tokia. V malej štvrti Kinšičo bývala na jednej izbe s ďalšími troma Slovenkami. Niekoľko dní pred nástupom do práce budúce hostesky spoznávali systém a učili sa japonské frázy. Partia zo Slovenska nastupovala do práce o ôsmej večer a službu skončili až po štvrtej hodine rannej. Voľno mali iba jeden deň v mesiaci.
"V našom bare to fungovalo tak, že ked hosť prišiel prvýkrát, hostesky sa pri ňom menili každú polhodinu, aby ich spoznal viac. Potom si vybral dievča, s ktorým strávil dlhší čas a pri ďalšej návšteve si mohol vyžiadať len ju. Mali sme vizitky s menami, a tak nás zákazníci ľahko rozoznávali. Našou hlavnou úlohou bolo baviť sa s hosťami a snažiť sa, aby si v podniku objednávali čo najviac. Pre seba, aj pre nás," odkrýva zmysel práce Darina, ktorá sa japončinu učí piaty rok. Nekonečné rozhovory na témy, aký mal hosť deň, kde pracuje a aké sú v krajine zvyky jej preto nerobili problémy.
"Hostí sme pozývali, aby si išli zaspievať. Niekedy som sa musela pridať, inokedy chceli, aby som spievala sama. Japonci mali najradšej ťahavé balady o láske. Mladší si vyberali piesne napríklad od Britney Spears, starší sa pokúšali o Beatles. Jeden muž dokonca perfektne zvládol Rickyho Martina. Na obrovských obrazovkách bežal text v angličtine a pod ním bola výslovnosť v japonskej abecede - katakane," spomína.
"V Japonsku sú aj zákazníci, ktorí od hostesiek vyžadujú sex, ale je to skôr výnimka. Mne sa to stalo raz. Dotyčného som slušne odmietla. Niekto pochopí ihneď, inému to treba zdôrazniť viackrát. Problém je však najmä v hosteskách. Do krajiny prichádza veľa dievčat z Východnej Európy, ktorým nerobí problém ísť so zákazníkom do hotela, zopár takých som tam stretla," hovorí .
Darina na výlete do Japonska neprerobila. Všetky náklady totiž platila agentúra. Okrem fixnej mesačnej mzdy mali hostesky bonusy z objednaného jedla a nápojov. Z tisícjenového drinku išlo sto jenov pre hostesku, čo predstavuje asi tridsať korún. Keď hosť objednával veľa drinkov, dievčatá si dávali pozor a vyberali si džúsy alebo nápoje s malým množstvom alkoholu, aby sa neopili. V bare pracovalo veľa Filipíniek, Rusiek a Rumuniek. Američanky či Angličanky by si takto zarábať nešli.
"V Japonsku sa takmer nekradne a všetci sa podľa toho aj správajú. Dámske kabelky sa napríklad predávajú bez zipsov, mobil má každý poruke. Obchody sú tiež riešené zaujímavo, dá sa tam s tovarom prejsť aj zopár metrov za pokladňou," porovnáva.
Japonci boli šokovaní najmä výškou našich dievčat. "Veľmi radi sa s nami merali. Keď prišli do baru, požiadali nás, aby sme sa postavili, odmerali sme sa a potom sa nefalšovane nadchýnali," smeje sa dievča, ktoré by chcelo stráviť v krajine vychádzajúceho slnka aj budúce leto.
