ovať. Otázka Bratislavy pritom stále nie je doriešená. O problémoch vyplývajúcich z novej situácie sme sa rozprávali s primátorom ANDREJOM ĎURKOVSKÝM.
V minulosti ste pôsobili ako vicestarosta a starosta Starého Mesta. Môžete porovnať pozíciu mesta a mestských častí kedysi a dnes?
Situácia sa oproti minulosti výrazne zmenila. V príjmovej časti rozpočtu mestských častí tvorili kedysi podstatnú časť výnosy z predaja bytov. Radikálnu, systémovú zmenu však priniesol zákon o fiškálnej decentralizácii. Dotovanie samosprávy zo štátneho rozpočtu už nebude fungovať a mestá a obce sú do veľkej miery odkázané samy na seba.
Ako sa v tejto súvislosti mení postavenie mestských častí?
Fungovanie mestských častí vyžaduje podstatne väčšiu nadväznosť na mesto - z ekonomického hľadiska majú menšiu samostatnosť ako v minulosti. V žiadnom prípade to však neznamená likvidáciu mestských častí.
Kde je teda hranica medzi potrebami mesta a mestských častí?
Úplne presne sa zatiaľ hranica nedá určiť. V priebehu budúceho roka budeme poznať presné čísla na základe overenia modelu v praxi. Budeme vedieť, koľko daní sa vybralo a ako sa napĺňajú príjmové časti rozpočtu mestských častí a mesta. Teraz môžem povedať, že si hodláme robiť nároky aj na časť rozpočtu vyššieho územného celku, predovšetkým v oblasti dopravy a dopravnej infraštruktúry. Rozpočet VÚC je totiž z veľkej časti napĺňaný z cestnej dane za motorové vozidlá, z ktorých väčšina sa sústreďuje práve v Bratislave.
Ako si predstavujete financovanie mestských častí v roku 2006, keď bude výnos dane z nehnuteľnosti príjmom mesta?
Máme celý rok 2005, aby sme ten model našli. Budúci rok bude prechodným obdobím - mesto by ani nebolo stihlo pripraviť výber daní za necelé dva mesiace po schválení zákona o decentralizácii. Je potrebná dohoda dvoch strán a som presvedčený, že spôsob financovania nájdeme.
Existuje už v tejto otázke nejaká dohoda medzi starostami a vami?
Keď sme v mestskej rade schvaľovali návrh o dani z nehnuteľnosti, prešiel takmer jednohlasne. Protesty mestských častí a miestnych zastupiteľstiev, ktoré prišli potom, to je prirodzená diskusia. Starostovia chápu, že nerazíme filozofiu minulosti mesto verzus mestské časti. Musíme ťahať za jeden povraz. Len čo si začne každý obhajovať svoje záujmy bez toho, aby myslel na celok, mesto sa nepohne ďalej.
Hovorí sa o potrebe systémovej zmeny - o novele zákona o hlavnom meste. Aká je vaša predstava?
Zákon by mal jasne pomenovať práva a povinnosti mesta a mestských častí, aby sme model zjednodušili a zlacnili. Treba hľadať rezervy v manažmente mesta a mestských častí. Mohli by sa zredukovať počty mestských a miestnych poslancov, niektoré administratívne výkony v malých mestských častiach by sa mohli zlúčiť. Nechcem hovoriť o zrušovaní mestských častí - ideálne by bolo, keby sme vedeli nájsť model podľa súčasných hraníc štátnej správy. Problém nastáva v Petržalke: pričlenenie Jaroviec, Rusoviec a Čunova by znamenalo samosprávnu likvidáciu týchto obcí. To isté platí pre Vajnory. Tieto mestské časti fungujú v podstate ako samostatné obce. Na druhej strane sa bude z hľadiska územného plánu rozdiel medzi mestskými časťami stierať - predpokladáme napríklad rozvoj územia medzi Vajnormi a mestom. Aj medzi Jarovcami a Petržalkou je zámer stavať malopodľažnú bytovú zástavbu alebo vytvoriť mestskú zeleň.
Na zastupiteľstve sa po dlhej diskusii za zatvorenými dverami schvaľovali sadzby dane z nehnuteľnosti. Po schválení návrhu ste povedali, že to bolo najťažšie hlasovanie, aké ste kedy zažili. Čím?
Vždy sa snažím dosiahnuť konsenzus poslancov - je to 80 ľudí a to je veľa názorov. Mesto potrebovalo, aby bolo nariadenie o dani prijaté, aby sa mohlo uplatniť od začiatku roka v praxi - nedalo sa to odsunúť. Dohodli sme sa. Priznávam, že diskusia nebola jednoduchá, ale som spokojný.
Prisľúbili ste, že v januári predložíte návrh úsporných opatrení v dopravnom podniku.
Keď sme pred dvoma rokmi prišli na túto radnicu, oboznámili sme sa so situáciou v spoločnostiach, v ktorých má mesto vlastnícky podiel. Mnohým z nich sa nevenovala dostatočná pozornosť. Niektoré musíme stále sanovať, iné sa podarilo ozdraviť - firmy, ktoré boli totálne v strate, zrazu fungujú. Takou je napríklad firma OLO, kde sa podarilo dosiahnuť zmenu za cenu tvrdých, aj personálnych zmien. V Dopravnom podniku Bratislava prebieha analýza, ktorá ukáže, v akých oblastiach je firma schopná úspor. Výsledky dostanem tento mesiac na stôl. Dopravný podnik je najcitlivejšou organizáciou zo všetkých - jeho ochromenie by znamenalo kolaps v meste. Opatrenia budú musieť tomu zodpovedať.
Druhou časťou financovania mesta budú podielové dane. Pred týždňom ste boli účastníkom rokovania vlády o deľbe týchto daní. Ste spokojný s výsledkom?
Pred rokovaním som dal najavo, že ďalej si ako mesto uťahovať opasky nemôžeme. Súhlasím s tým, že Bratislava musí pomáhať financovať menej rozvinuté regióny, ale tvrdo odporujem snahe potopiť hlavné mesto na úkor niekoho iného. Na rokovaní vlády odznel ministrov prísľub, že mesto dostane kompenzáciu z rezervy vlády. Budeme sledovať rokovanie v parlamente, aby sa tieto peniaze nerozdrobili.
Podarí sa mestu vykryť medzeru v rozpočte? Nebudete požadovať odňatie správy ciest I. a II. triedy?
Pevne verím, že vykryť medzeru sa podarí. Uvažovali sme nad tým, že komunikácie odovzdáme štátu, ale je to riskantné. Obyvateľov nezaujíma, ktorá cesta komu patrí. Ťažko by som ako primátor vysvetľoval, keby v čase snehovej kalamity nenastúpili na cesty v meste mechanizmy, lebo by v tom čase boli mimo mesta. Dúfam, že vyšší územný celok nás predsa len podporí zo svojho rozpočtu. Hoci už avizoval, že neprispeje.
Ako si predstavujete ideálny model fungovania mesta?
Z nášho hľadiska by sa všetky finančné problémy vyriešili, keby bola Bratislava vo svojich hraniciach vyšším územným celkom. Aj príjmy, ktoré teraz idú mimo hraníc mesta, by ostali v našom rozpočte. V tomto bode sme jednotní so starostami - veľmi rýchlo by sme vedeli nájsť model fungovania a nemuseli by sme pýtať žiadne peniaze od štátu naviac. Našou snahou bude urobiť to v rámci zákona o Bratislave. Samozrejme, je to politický problém, lebo by to znamenalo zásah do územnosprávneho členenia. V parlamente sa bude v tejto otázke súperiť - vidím to ako ťažké, ale nie nepriechodné.
