Alexandra Ihringová (na snímke) ako hlavná rozhodkyňa viedla v Thajsku aj semifinále.
FOTO - ŠTARTFOTO
Pred pár dňami sa z thajského Bangkoku vrátila 29-ročná bratislavská rozhodkyňa ALEXANDRA IHRINGOVÁ, ktorá pískala ako hlavný rozhodca na majstrovstvách sveta hráčok do 19 rokov, kam ju v auguste nominovala ako jednu zo štyroch Európaniek Rozhodcovská komisia Medzinárodnej futbalovej federácie. Nebol to pre ňu prvý dôležitý turnaj, v roku 2002 sa predstavila na európskom šampionáte junioriek, kde viedla finále.
S akými pocitmi sa vraciate na Slovensko?
"Krajina bola úžasná, ako aj organizácia turnaja. Pre mňa to bol veľký zážitok. Kombinácia zodpovednosti a radosti z možnosti pískať na takomto fóre. Viedla som tri zápasy, som spokojná."
Ktoré to boli?
"Prvý zápas bol medzi Kanadou a Austráliou. Bol bezproblémový, jediným kritickým momentom bolo, keď som vylúčila brankárku za hranie rukou mimo pokutového územia. Druhý bol duel Brazílie s Čínou a bol dôležitý, lebo išlo o postup zo skupiny a o to, kto s kým bude v ďalšom priebehu hrať. Tretí zápas bolo semifinále, kde sa opäť stretla Brazília s Čínou."
Podľa akého kľúča sa vyberali rozhodkyne do vyraďovacích zápasov?
"Turnaj nás začalo 12, po bojoch v skupinách nás na základe výkonov vybrali päť. Keď som sa ocitla v tejto skupine, bolo mi jasné, že budem nominovaná na nejaký dobrý zápas. Bolo z toho semifinále."
Na akých štadiónoch sa hralo a ktoré z družstiev vás najviac upútalo svojou hrou?
"Štadiónov bolo viac, neboli síce nové, ale boli dobre vybavené. Tráva bola iná, ako ju poznáme z európskych ihrísk. Vyzerala skôr ako mach. Z družstiev sa mi najviac páčila Brazília, možno preto, že som dvakrát viedla jej zápas. Z hráčok bola pre mňa najlepšou Brazílčanka Marta, ktorá si so súperkami robila, čo chcela. Ak by takých hráčok mala Brazília viac, bola by neporaziteľná."
Aké sú ešte povinnosti na šampionáte. A možno aj radosti?
"Jednou z povinností bolo chodiť na všetky zápasy, čo sme stihli, takže okrem mnohých iných som videla aj súboj o tretie miesto a finále. S novými kamarátkami sme si rozumeli nielen na ihrisku, ale vytvorili sme výbornú partiu aj mimo neho. Občas sme si zašli do mesta zabaviť sa a muži sa veru za našou európskou posádkou poriadne obzerali. Je to asi rovnaké, ako keď sa exotické Thajčanky páčia našim mužov."
Aký je thajský fanúšik?
"Futbalu sa určite rozumie, lebo ten je v Thajsku populárny. V televízii dávali všetky zápasy Ligy majstrov a zoširoka sa venovali aj európskym ligám."
Priblíži sa niekedy ženský futbal svojou popularitou mužskému?
"Ženský futbal má za sebou v poslednom období veľký progres. V niektorých krajinách sa už dokonca stal najobľúbenejším kolektívnym športom. Ešte bude napredovať, ale až taká masová záležitosť ako mužský futbal to nikdy nebude."
Bude bežnou záležitosťou, že ženy budú pískať mužom?
"Ženské stretnutia už kompletne pískajú ženy a prenikáme aj do mužského futbalu. Rozhodkyne sa postupne dostávajú na trávnik v prestížnych európskych ligách a pohároch. Napríklad v Kolumbii je aj v porovnaní s mužmi za vôbec najlepšiu považovaná žena. Máme dokonca povinnosť odslúžiť si tri roky v mužskej súťaži a musíme plniť aj rovnaké výkonnostné limity ako muži v čiernom."
Ako riešite nadávky na ihrisku a trému pred zápasom?
"Snažím sa takýmto situáciám predchádzať a zachovám sa aj podľa situácie a atmosféry zápasu. Nerada dávam červené karty, ale žlté sú dobrou prevenciou. Na šampionáte boli napríklad Brazílčanky minimálne také agresívne ako futbalisti, keď sa im niečo nepozdáva. Radšej ani nechcem vedieť, čo všetko mi po portugalsky hovorili. Strach pred zápasom nemávam, iba mierne chvenie v žalúdku, ktoré sa pri rozcvičke stratí. Ak nie, tak je zle. Vtedy sa sama začínam obávať o svoj výkon."
