Ručné práce sú záľubou panej Evy Vilímovej z Nitry už od mladosti. Keď sa pred rokom dostala do Indie na celosvetovú abilympiádu, aby tam prezentovala svoje zručnosti, získala striebornú a zlatú medailu. "Stále sa mi to zdá ako sen. Bolo to úžasné, hoci všetku tú biedu i nádheru som mohla vnímať len prostredníctvom iných."
Pani Eva je totiž prakticky nevidiaca, vníma iba rozdiel medzi svetlom a tmou a vidí len obrysy. Svoj zrak stratila, keď mala tridsať rokov, no nechcela sa s tým zmieriť. "Dovtedy bolo pletenie a háčkovanie mojím koníčkom a ja som sa ich nechcela vzdať," hovorí. Vzory si pamätá a snaží sa si ich zjednodušovať, predstavu o výslednom výrobku nosí v hlave. "Chce to strašne veľa trpezlivosti, musím počítať každé jedno očko. Preto ma veľmi ruší hluk, pri ktorom sa nemôžem sústrediť," dodáva.
Spolu s paňou Evou sa počas víkendu viac ako dvesto hendikepovaných ľudí snažilo v devätnástich disciplínach dokázať, že ich výrobky sú porovnateľné s výrobkami zdravých. Už po siedmykrát sa zišli mentálne alebo telesne postihnutí, aby súťažili v rámci celoslovenskej abilympiády v priestoroch SOU obchodného v Rači. Nevidomé mladé ženy modelovali z hliny, dievčina šila na elektrickom šijacom stroji tak, že ho poháňala lakťom a muž s amputovanými rukami od ramien šoféroval auto nohami. "Často sa stane, že na základe účasti na abilympiáde dostanú súťažiaci ponuky na zamestnanie alebo zákazky," povedal Aurel Bitter, tajomník Zväzu telesne postihnutej mládeže.
Prví dvaja ocenení z národného kola majú nárok postúpiť na Medzinárodnú abilympiádu ktorá sa koná raz za štyri roky. V predchádzajúcom období sa Slovákom podarilo reprezentovať našu krajinu už trikrát - v austrálskom Perthe, v Prahe a minulý rok v indickom Dillí. Tam sme získali tri medaily v konkurencii 1500 účastníkov. Tento ročník bol zahrievacím, najbližšia postupová abilympiáda bude až na budúci rok, hrať sa bude o postup do Japonska v roku 2007.
Celoslovenské kolo sa však koná nepravidelne, pre financie. Preto je slovenských abilympiád od roku 1994 zatiaľ iba sedem.
DOROTA KRÁKOVÁ
