a doktorandov. Títo študenti sú tu buď na základe medzinárodných dohôd, štipendia slovenskej vlády, alebo sú samoplatcami. Na štipendium tu v tomto roku študuje 599 zahraničných študentov, doktorandov a stážistov. Z toho 60 percent na vysokých školách v Bratislave - na Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite, Ekonomickej univerzite, Vysokej škole múzických umení a Vysokej škole výtvarných umení.
V Bratislave vraj nie sú obchody a možno sa sprchovať iba v sobotu
Študenti sem prichádzajú často so skreslenými predstavami o Slovensku alebo Bratislave. Mnohí si Slovensko pamätali skôr ako Československo a o Bratislave si mysleli, že je európskejšia, modernejšia alebo naopak, že je zaostalejšia, biednejšia ako v skutočnosti. "Predtým, ako som sem prišla, vedela som o Slovensku veľmi málo. U nás sme desať rokov vôbec nevychádzali za hranice, takže sme si mysleli, že tak ako to bolo v deväťdesiatom roku, to aj zostalo. Minimum obchodov, lacný tovar, dokonca, že je možné sa sprchovať len v sobotu, a to len vo vymedzenom čase. Príjemne ma to tu potom prekvapilo," hovorí Tijana Petroviç zo Srbska, študentka 2. ročníka architektúry na Slovenskej technickej univerzite.
Štipendisti dostávajú automaticky internát, samoplatcovia si ubytovanie zháňajú sami. Niektorí sú s ubytovaním spokojní, ale niekedy sú podmienky naozaj nevyhovujúce. "Bývam na internátoch, elektrina funguje sporadicky, izby sú hrozné, záchody, hygiena sú nanič. Slováci chodia každý týždeň domov, ale my sme tu stále, je to ako náš dom, takže musíme mať nejaké podmienky. Môžeme síce ísť bývať inde, ale byty sú dosť drahé," hovorí Shadi Javaa z Palestíny, študent Lekárskej fakulty na Univerzite Komenského.
V slovenčine má každý svoj slang a prízvuk
Niektorí študenti vedia trošku po slovensky už pred príchodom do škôl, ale mnohí sa pred začatím štúdia rok učia slovenčinu v Ústave jazykovej a odbornej prípravy (UJOP). "Po slovensky som sa naučil na kurze UJOP, ale slovenčina, ktorú sme študovali tam a realita, to je niečo úplne iné. Napríklad spolužiaci nehovoria spisovne. Niekedy ani nerozumiem, čo hovoria, každý má svoj slang alebo prízvuk, je to ťažké. Stále mám problémy s jazykom. Hovorím po rusky, uzbecky, turecky a anglicky, študoval som aj arabčinu, ale slovenčina je pre mňa najťažší jazyk. Dĺžne, čiarky a mäkčene, to sa nedá pochopiť" hovorí Badri Mannapov z Uzbekistanu, študent 3. ročníka žurnalistiky na Univerzite Komenského.
Mnohí študenti majú radi bratislavský pokoj a Vianočné trhy. "Milujem bratislavské Vianočné trhy, Vianoce a Silvester. Podľa mňa aj keď je to malé mesto, má jednu z najsympatickejších osláv Nového Roka na svete. Je to krásne, veľmi priateľské," myslí si absolvent Lekárskej fakulty Abdolreza Majidi z Iránu.
Na srbskom kurze slovenčiny "niečo koštuje sto korún"
Tijana Petroviç, 21, Srbsko, Lazarevac, Fakulta architektúry STU, 2. ročník
"Prišla som sem študovať, pretože situácia u nás je nie je ružová. Mám tu štipendium, aj internát, doma by som nič z toho nemala. Okrem toho sa u nás za štúdium platí. Školstvo je tu oveľa lepšie ako u nás. Lepší prístup profesorov, aj systém. U nás je strašne veľa žiakov, takže sa im profesori nestihnú venovať. Na začiatku som v škole mnohým veciam nerozumela, teraz už je to lepšie. Po slovensky som sa učila na gymnáziu v Juhoslávii. To bola však viac srbčina ako slovenčina. Učili sme sa archaický jazyk. Napríklad zemiaky sú krumple, voľačo nestojí sto korún, ale koštuje sto korún, vyslovuje sa mäkké ľ v slovách aľebo, aľe, ľebo.
Bývala som prvý rok so Slovenkami. Pravidelne sme sa rozprávali po slovensky, a tak som sa naučila jazyk. Najintenzívnejší zážitok odtiaľto je nočný život. Nie je síce taký ako doma, tam je všetko otvorené po celú noc. Každopádne mi strašne chýba domov. Najviac rodina a kamaráti. Vzťahy medzi ľuďmi sú u nás bližšie. Neplánujem tu zostať. Najradšej by som išla do Francúzska. Je tu dobre, ale nie zase až tak dobre."
Slováci sú najkultúrnejší ľudia, akých som videl
Badri Mannapov, 25, Uzbekistan, Taškent, Filozofická fakulta UK, žurnalistika, 3. ročník
"Chcel som ísť do Anglicka alebo do Ameriky, ale keď som zistil, že dáva štipendium aj Slovensko a netreba platiť, rozhodol som sa prísť sem. Raz som pozeral sovietsky film o Nemcoch, kde trošku rozprávali aj o Bratislave, ale to bolo všetko, čo som o nej vedel.
V Uzbekistane ľudia často nevedia, kde je Slovensko. Československo poznajú, ale Slovensko považujú za Slovinsko. Slováci zase nevedia, kde je Uzbekistan. Keďže Bratislava sa nachádza v centre Európy, myslel som si, že je modernejšia, európskejšia ako Moskva alebo Kyjev, ale nie je. Petržalka mi pripomína sídlisko v Taškente. Keď som tam bol prvýkrát, mal som pocit, že som doma. Slováci sú každopádne najkultúrnejší ľudia, ktorých som videl. Najintenzívnejší zážitok odtiaľto sú pre mňa Vianočné trhy. Z domova mi chýba všeličo, napríklad aj jedlo - uzbecký chlieb. Chcel by som tu teraz externe pracovať, napríklad v TA3, ale neplánujem zostať na Slovensku."
Na letisku nevedeli po anglicky
Shadi Jadaa, Palestína, Kalkília, Lekárska fakulta UK, 2. ročník
"O Bratislave som vedel len z internetu. Čakal som, že mesto bude trochu modernejšie, ale páči sa mi tu. Nemohol som si zvyknúť na správanie ľudí a počasie v zime. U nás nemáme sneh, v lete je zas u nás oveľa horúcejšie. O Slovákoch som počul, že sú rasisti, ale ja som nemal nikdy problémy. Mám veľa kamarátov Slovákov. Ťažkosti som mal iba na letisku, keď som sem prišiel - nechceli ma pustiť. Nevedeli sme sa dohovoriť. Colník po anglicky nevedel.
Najpozitívnejší zážitok odtiaľto sú pre mňa ľudia, ktorí sú k nám veľmi milí. Najnegatívnejší je ubytovanie. Už som tu tri roky a chýba mi domov. Kvôli politickej situácii však nemôžem ísť domov, bojím sa, že pôjdem a už sa nevrátim."
Máte demokraciu, ale neviete, ako ju využiť
Eduardo Campos Orozco, Kostarika, San José, Vysoká škola výtvarných umení, grafický dizajn, 2. ročník
"Doma som dostal červený diplom a chcel som ísť do zahraničia. V rámci Európy bolo voľné miesto iba na slovenskej škole. Získal som stopercentné štipendium, iba letenku som si musel zaplatiť. O Slovensku som nevedel absolútne nič predtým, ako som prišiel. My nemáme takú zimu. Budovy sú úplne iné - u nás sú v koloniálnom štýle. V Kostarike sú ľudia viac zvyknutí na turistov, ako tu. Ale je tu veľmi dobre, len prvá skúsenosť bola zlá. Nemal som štúdijné vízum, iba turistické. Išiel som sa prihlásiť na cudzineckú políciu, kde rozprávali len po slovensky. Kamarát mi pomohol s prekladom. Na polícii odomňa chceli potvrdenie o vyšetrení na exotické choroby, register trestov z Kostariky a mnoho iných papierov. Počas vybavovania mi prestali platiť turistické víza, takže som si ich musel ísť predĺžiť do Viedne. Na hranici ma nechceli pustiť. Nakoniec sa to podarilo, ale na Slovensku im zase prekážalo, že register trestov z Kostariky je starší ako 35 dní. Celkovo som si vízum vybavoval tri mesiace.
Učitelia jazyka na UJOPe boli dobrí, ale riaditeľka kontrovala aj kôš na izbe - čo sme jedli. Museli sme zaplatiť jedáleň, nemohli sme variť v izbe. Kontrolovalo sa aj, kedy ideme von. Som zvyknutý na väčšiu voľnosť. Pred šiestimi mesiacmi som bol prvýkrát za dva roky doma.
Slovensko je krásna krajina, pokojná, máte demokraciu, ale neviete, ako ju využiť, to je škoda. Ľudia tu pracujú veľa, ale nedostávajú dosť peňazí. Všeobecne sa mi veľmi páči táto krajina, len škoda, že tie platy sú také nízke."
Česi väčšinou nechcú študovať na východe
Kristýna Zelinská, 21, Česká republika, Ostrava, Filozofická fakulta, žurnalistika, 2. ročník
"Do Bratislavy som prišla študovať z racionálnych dôvodov. Chcem byť novinárka. Do Brna a do Prahy sa hlásilo vyše dvetisíc ľudí a prijali len dvadsaťpäť. Do Bratislavy sa hlásilo 150 uchádzačov a 50 zobrali.
V škole mi chýba viac praxe, ale som spokojná. Slovenčina sa odo mňa vyžaduje iba na skúškach zo slovenského jazyka a štylistiky, ale inak seminárky píšem aj sa vyjadrujem v češtine. Keďže dosť čítam slovenské knižky, nemám so slovenčinou problémy. Bratislavu som poznala vďaka môjmu otcovi, ktorý tu pracoval. Tešila som sa na Vianočné trhy, ktoré mi opisoval ako svoj najlepší zážitok. Tým, že som cez leto pracovala v Prahe, Bratislava mi pripadala strašne malinká. Takmer všade sa dostanem peši, autobusom chodím akurát z internátu do školy. Problémy mám jedine s cestovaním domov, ktoré je dosť finančne náročné. A byrokratické problémy. Ubytovanie až na švábov je celkom dobré. Slováci sa mi zdajú viac-menej takí istí ako Česi. Myslím si, že českých študentov nie je na Slovensku toľko ako slovenských v Čechách kvôli tomu, že nikto z Čiech nechce ísť na východ. Napriek tomu si myslím, že nie je veľký rozdiel vo vzdelaní v Čechách a na Slovensku. Po skončení štúdia by som najradšej vycestovala mimo Čiech i Slovenska."
