Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa v Starom háji tešili veľkej popularite prekážkové dostihy. Dnes je v Bratislave, no aj na celom Slovensku kvalitných prekážkových koní málo. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV AUTORA
Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa v Starom háji tešili veľkej popularite prekážkové dostihy. Až takej, že v rámci mítingu Turf gala sa roviny bežali v sobotu a stíple v nedeľu, pričom na štarte boli nielen v tom čase najlepšie československé prekážkové kone, ale aj skvelí stípleri zo ZSSR, Bulharska, NDR, Maďarska a Poľska.
V slovenských stajniach venovali tréneri výchove prekážkových koní a jazdcov veľkú pozornosť a tí potom víťazili na najvýznamnejších česko-slovenských dostihoch vrátane Veľkej pardubickej steeplechase a prestížnych starohájskych pretekoch. Starší turfmani ešte aj dnes spomínajú na Lancastera, Hanačku, Klotildu, Vichora, Akáciu, Čafilu a zo začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia aj na Libentýnu, Quirinusa, Disca, Cortéza, Váha, Graduala či Cygareta, ktorí boli ozdobou dostihov nielen na pravom brehu Dunaja.
Kam sa podeli prekážkové kone?
V posledných rokoch sa zo slovenských stajní prekážkové kone vytratili. Počas tohtoročnej sezóny ich bratislavské Závodisko registrovalo v dvadsiatich stajniach len 34. Na deviatich dostihoch cez prútené prekážky a šestnástich steeplechase dohromady za 11 víťazstiev a ďalšie platené umiestnenia zarobili len 531 400 Sk, hoci súťaže boli dotované lukratívnou čiastkou 1 445 5000 Sk.
"Slovenskí majitelia stajní a ich tréneri podceňujú prekážkové dostihy, hoci práve tie sú veľmi dobre finančne dotované. Nemajú trpezlivosť pripravovať stíplerov, ale ani jazdcov, a tak si na Slovensko chodíme privyrábať my," netajil sa úspešný moravský tréner dostihových koní z Veľkých Karlovíc František Holčák. Podobný názor zastáva aj veterinár Čestmír Olehla, ktorý okrem rovinárov školí na Světlej Hore pri Bruntáli aj špičkových stíplerov na čele s dvojnásobnou víťazkou Veľkej pardubickej steeplechase (2003-2004) Registanou. V tréningu má napríklad aj víťaza Gran Premio di Merana (2004) Masinima a Big Sixa, prekážkového koňa roku 2004 na Slovensku.
"Prekážkové dostihy sú pre divákov veľmi atraktívne a v Anglicku, Taliansku, Nemecku a vo Francúzsku sú aj dobre finančne dotované. Nepreháňam, keď poviem, že české i slovenské kone si tam môžu zarobiť slušné sumy peňazí. Sumy sa pohybujú až na hranici desiatich miliónov korún," dodal Čestmír Olehla.
Prekážkový stojí menej
Odvahu vybrať sa za zárobkom do cudziny v tomto roku nabral Jaroslav Brečka z Javorca, Zuzana Kubovičová z Čáčova a Pavel Kalaš z Jablonice, ktorí so svojimi zverencami dosiahli v Pardubiciach, Merane či vo Viedni aj niekoľko úspechov. Základňa prekážkových koní na Slovensku je však malá. Okrem spomínaných trénerov sa ich príprave venujú aj Ján Cagáň v Šuranoch, Jaroslav Hanáček v Kvetoslavove, Jozef Rosíval v Šali a sporadicky aj niektorí iní. Na nadviazanie na časy bývalej slávy kvantitatívne ani kvalitatívne to však nestačí.
"Naši majitelia a tréneri by si mali zobrať príklad od svojich českých kolegov, ktorí sa príprave prekážkových koní venujú cieľavedome. Na dôvažok do tréningu vyberajú kone vyznačujúce sa konštitučnou tvrdosťou, vytrvalosťou a vrodenou schopnosťou skákať ponad ťažké prekážky. Väčšinou sú to britské, francúzske, nemecké a poľské kone, ktoré sú na prekážkové dostihy osobitne šľachtené, pričom ich ceny sú nižšie ako tie, ktoré sa platia za plnokrvníky určené na rovinové dostihy," vysvetlil filozofiu väčšiny úspešných českých majiteľov stajní a trénerov riaditeľ bratislavského Závodiska Marián Šurda.
Dúfajme, že sa tento trend presadí aj na Slovensku a prekážkové dostihy sa v Starom háji vrátia do starých koľají tak, že budú ako v minulosti tešiť priaznivcov turfu!
(jg)
