"Znepokojujú nás megalomanské zámery, ktoré sa odvolávajú na európsky či dokonca svetový význam Bratislavy ako mesta na Dunaji a metropoly, ktorá má v tomto zmysle reprezentovať," povedal Mikuláš Huba, predseda Spoločnosti pre trvalo udržateľný život. Dodal, že dôraz v návrhu mestského plánu by sa mal klásť na obývateľnosť, humanizáciu a ekologizáciu mesta. Huba za fatálnu chybu označil aj to, že v čase, keď sa plán pripravoval a potom pripomienkoval, nebolo uvalené moratórium na schvaľovanie územných rozhodnutí, ktoré sú s plánom v mnohých prípadoch v rozpore.
"Pripravujete záväzný plán a realita sa zatiaľ mení," adresoval Huba zástupcom magistrátu. "Deklarujete, že fenomén vinohradov na svahu Malých Karpát bude v pláne zachovaný, a zatiaľ boli už schválené projekty, ktoré tento zámer nerešpektujú."
Jednou zo stratégií návrhu územného plánu je aj zvyšovanie počtu obyvateľov Bratislavy. Za posledných osem rokov však počet Bratislavčanov, ktorí v meste trvalo bývajú, klesá. "Nepovažujeme stratégiu zvyšovania počtu obyvateľov za správnu, podporuje únik pracovných síl zo Slovenska do hlavného mesta. Na druhej strane pre zachovanie aspoň súčasnej kvality života ľudí je dôležité, aby sa za únosný považoval súčasný počet 430-tisíc obyvateľov," povedal Jaromír Šíbl, podpredseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.
Ochranári tiež požadujú, aby boli z návrhu plánu vylúčené zámery, ktoré by negatívne ovplyvnili prírodné prostredie alebo kvalitu života obyvateľov. Za škodlivú považujú napríklad plánovanú výstavbu River Parku, výstavbu domov v lokalite Kráľova hora nad Dlhými dielmi a stavbu mosta cez Moravu pri Marcheggu. Za dôležité považujú, aby v pláne boli jasne vymedzené a označené aj intaktné plochy zelene, ktorých plošný rozsah nesmie byť zmenšený.
JANA PARKROVÁ
