FOTO - WWW.LITTLEBLACKSPOT.BLOGSPOT.COM
"Neviem, kde vás usadiť, je to skoro plné," hovorí okolo desiatej večer uvádzačka. Predstavenie sa začalo pred pár minútami. Nejde o žiadnu slávnu premiéru v jednom z mohutných komplexov, ani o hollywoodsky trhák s rozpočtom niekoľko miliónov. V kine Mladosť so skromnejšou kapacitou 120 miest práve prebieha prehliadka filmov Alfreda Hitchcocka a premieta sa snímka stará presne 50 rokov - Okno do dvora.
"Prečo by niekto v noci trikrát opustil svoj byt s kufríkom a trikrát sa doň potom vrátil?" pýta sa Lisy (Grace Kellyovej) James Stewart alias fotograf Jeff po autonehode, ktorý si voľný čas kráti pozorovaním susedov. "Možno sa mu páči, ako ho jeho žena víta," odpovedá mu jeho partnerka. Ešte netušia, že onedlho pôjdu spolu po stopách záhadného obyvateľa domu, ktorému zmizne manželka, a ktovie prečo drhne v umývadle dlhé nože a pílku. V sále sa často ozve smiech. Dej graduje pomaly, tých menej trpezlivých je počuť aj zívať, občas sa rad sedadiel začne nepokojne kývať.
"Dobrý horor musí mať v sebe aj prvky oddychového filmu, nech sa ľudia trochu uvoľnia, aby vzápätí mohol prísť šok," hovorí po záverečných titulkoch pán Juraj, ktorý si zgustol aj na popoludňajšej čiernej komédii Trable s Harrym. "Obdivujem režiséra, ako dokázal napätie vrstviť a gradovať. Nepotrebujem vidieť krv ani lietajúce končatiny. Veď sám Hitchcock raz povedal, že najzaujímavejšie je to, čo na plátne nevidieť."
Pri pohľade na strarodávno ladené plagáty "pre pamätníkov", z ktorých pozerá majster hrôzy, nikomu nevstávajú vlasy dupkom. Kvôli jeho snímkam takmer o polnoci nikto neodchádza z kina šedivejší, ako prišiel. Nadšenci sa rozutekajú do tmy, možno ešte stihnú prvé nočné autobusy.
"Dobré ráno, vítam vás na premietaní čiernobieleho filmu Sabotér z roku 1942," víta štrnástich divákov v nedeľu pred desiatou šéfredaktor filmového časopisu Blockbaster Martin Pomothy, ktorý prehliadku spolu s riaditeľom a dramaturgom kina Ernestom Húskom vymyslel. Vytrvalci sa schádzajú, ostatní sa začnú trúsiť popoludní. Program posledného dňa je nahustený, prehliadka pobeží takmer nonstop. "Prosím si lístky aj na ďalšie štyri predstavenia," domáha sa hneď zrána pri pokladnici jeden z divákov. "Niektoré filmy som videl aj dvanásťkrát," vysvetľuje neskôr.
"No čo je raz dobré, je dobré, nie?" pridáva sa opäť uvádzačka. O tomto tvrdení prítomných divákov netreba presviedčať. V sále sa zotmelo a dvere sa zatvárajú. Hladné oči nadšencov už tušia, čo príde.
