FOTO - AUTOR
Najlepším orientačným športovcom roka 2001 sa stal MARIÁN DÁVIDÍK (na snímke) z Kobry Bratislava najmä vďaka desiatemu miestu v šprinte na majstrovstvách sveta v orientačnom behu vo fínskom Tampere. Dosiahol tak najlepšie slovenské umiestnenie od vzniku samostatného Slovenského zväzu orientačných športov.
Po zisku trofeje najlepšieho orientačného športovca za uplynulý rok vás čaká zimná prestávka. Ako ju budete tráviť?
„Nezaháľam ani v zime, už teraz som sa začal pripravovať na novú sezónu, v ktorej chcem čo najlepšie uspieť vo svetovom pohári a potom aj na majstrovstvách Európy v Maďarsku.“
Ako trénuje orientačný bežec?
„Ja som letný orientačný bežec. Znamená to, že trénujem ako atlét. Dôležitá je rýchlostná a vytrvalostná príprava, v rámci ktorej sa zúčastňujem na rôznych bežeckých podujatiach. Druhou časťou je technická príprava. Tá zahŕňa nácvik orientácie a techniky behu.“
Orientácia v teréne sa dá naučiť alebo ju musí mať človek vrodenú?
„Myslím, že je to tak pol na pol. Orientačný beh je rýchla navigácia v teréne, kde pretekár potrebuje dobrú mapu, kompas a elektronický čip, ktorým si zaznačuje prechod jednotlivými kontrolnými stanovišťami. V danom momente musí okamžite zhodnotiť a riešiť rôzne situácie v neznámom teréne. Orientačný beh sa nedá do detailov natrénovať. Celý výkon vytvára vrodená orientácia, tréning a skúsenosti. V každej súťaži sú situácie, ktoré sme v tréningu nemohli predpokladať. Jednou z ciest ako napredovať je skúšať si ich po pretekoch nasimulovať, aby nás druhýkrát neprekvapili.“
Aký typ tratí vám najviac vyhovuje?
„Trénujem v okolí Bratislavy, v lesoch Malých Karpát, ktoré mi veľmi prirástli k srdcu. Nemám veľmi rád trate v škandinávskych oblastiach, pretože sú až príliš technické. Myslím, že nesedia takmer žiadnemu Stredoeurópanovi. My máme viac šancí na dobrý výsledok na tratiach, ktoré sa podobajú našim. Preto rád behám v Maďarsku, Česku, na Ukrajine, v Rakúsku či Poľsku. Iba na rovinatej trati si dokážem vychutnať beh a rýchlu orientáciu. Vtedy mám zo svojho výkonu najlepší pocit.“
Ako sa pozeráte na novovznikajúce odnože orientačného behu?
„Myslím si, že by nemalo zmysel deliť sily. Zostanem pri letnom orientačnom behu, ktorý je najklasickejší a mne sa najviac páči. Samozrejme, že aj tu vznikajú rôzne disciplíny. Existuje parkový orientačný beh - superšprint, krátka trať, považovaná za kráľovskú disciplínu, a máme aj dlhú trať, na ktorej sú aj najlepší pretekári približne tri hodiny. Je dobre, že si každý môže vybrať to svoje. Orientačný beh je pekný i tým, že sa mu môže venovať aj úplný amatér.“
V čom zaostáva Slovensko za svetovou špičkou?
„Kvalita vždy vychádza z más. Tam, kde je široká základňa, tam sa postupne objaví i kvalita. Slovensko zaostáva iba v kvalite vytvorených podmienok na prípravu.“
Má orientačný beh budúcnosť?
„Podľa mňa áno, lebo môže byť aj vhodným relaxom pre každého. Je však aj na nás orienťákoch, aby sme k nemu pritiahli čo najviac záujemcov.“
