Dobrovoľníci zo Slobody zvierat sa občas neváhajú obliecť do kostýmov či zavrieť do klietky. ILUSTRAČNÉ FOTO ARCHÍV SME - PAVOL FUNTÁL
Niektorí mladí ľudia vo svojom voľnom čase pomáhajú rôznym organizáciám ako dobrovoľníci. V kanceláriách či v teréne trávia hodiny bez nároku na akýkoľvek honorár. Dobrovoľníci sa angažujú najmä kvôli presvedčeniu, že svojím aktívnym záujmom pomôžu veci zmeniť k lepšiemu.
Aktivisti Greenpeace prechádzajú tréningom
Mimovládna organizácia Greenpeace má sedem zamestnancov. Ostatní členovia sú z radov dobrovoľníkov a aktivistov. Väčšina z nich študuje na stredných a vysokých školách. Dobrovoľníci distribuujú materiály, spoluorganizujú benefičné koncerty a vypomáhajú na akciách. "Naposledy sme boli v Bielovciach, kde sme čistili sklad od pesticídov. Bolo tam asi dvadsať aktivistov, ktorí prešli tréningom a základnou prípravou. Našu základňu tvoria aj ľudia, ktorí študujú environmentalistiku. Zvyšujú si tak kvalifikáciu," hovorí Juraj Rizman, ktorý bol šesť rokov aktivistom a teraz je hovorcom Greenpeace.
Podľa Rizmana 99 % záujemcov nemá jasnú predstavu o tom, čo chcú robiť. Majú len pocit, že chcú pomôcť životnému prostrediu. "Existujú aj takí, pre ktorých je to módny výstrelok, ale tí tu väčšinou dlho nezostanú. Rýchlo pochopia, že to nie je o ukazovaní sa na verejnosti, ale o práci a výpomoci," myslí si.
Verejnosť si aktivistov Greenpeace spája s extrémistami bez pudu sebazáchovy, ktorí sú schopní pripútať sa na atómový reaktor alebo visieť protestne na moste. Bezprostredné ohrozenie života alebo nebezpečné situácie však mladým ľuďom nehrozia. "Práca dobrovoľníkov sa týka najmä prípravy podkladov, informovania ľudí, administratívnych prác, zbierania podpisov pod petície. Iba malý zlomok z toho predstavujú protestné akcie. Okrem toho, nemôže prísť človek z ulice a pripútať sa na budovu. Na takéto akcie máme profesionálov. Nemáme žiadne tábory, v ktorých by sme hromadne cvičili študentov," vyvracia všeobecné predstavy Juraj Rizman.
V Greenpeace organizujú pravidelné stretnutia aktivistov, školenia, poskytujú prístup na internet a propagačné materiály.
Vetranie psov je stále obľúbené
Do Slobody zvierat sa už dlhé roky hlásia aj deti. Začínajú v útulkoch, kde vetrajú psy. "Vždy som túžila mať psa, ale mama bola proti. Na základnej škole som každý deň chodievala so spolužiačkou do útulku na Poliankach vyvádzať psy. Zo začiatku sme sa zvierat trochu báli, ale neskôr sme si brali čoraz väčšie plemená. Milovala som vlčiakov alebo maličkých orieškov. Po dvoch hodinách mi bolo veľmi smutno, že si ich nemôžem zobrať so sebou," spomína vysokoškoláčka Jana.
Sloboda zvierat má asi tisíc prívržencov po celej krajine. "Keď sa robí väčšia kampaň, vyberieme si tých, ktorí vyhovujú našim požiadavkám. Ľudí, ktorí bývajú blízko miesta konania a ktorí majú čas. Špeciálna skupina sú deti od 10 do 15 rokov, ktoré pomáhajú v útulkoch. V teplejšom počasí chodia von so psami celé rodiny. Potom máme ľudí, ktorí robia informačné akcie a rozširujú materiály v školách," hovorí Monika Ďurkovičová zo Slobody zvierat.
Práce v tomto občianskom združení je vždy dosť. Či už ide o výrobu násteniek v školách alebo o prípravu prednášok v rámci etiky a prírodopisu o týraní zvierat.
"Obzvlášť dôležití sú pre nás aktivisti - odborníci ako elektrikár, inštalatér či prekladateľ. Administratívnej práce je menej ako kedysi. Bývali časy, keď k nám prišli deti, lepili a skladali letáky celé popoludnie. Bolo to krásne a milé," spomína Monika Ďurkovičová.
Školitelia prichádzajú z Londýna
V kancelárii Amnesty International v týchto dňoch praxujú dvaja študenti politológie. Celá organizácia je založená práve na dobrovoľníkoch. Aktivisti, ktorí za svoju angažovanosť nedostávajú peniaze, sú roztrúsení po Slovensku. Vykonávajú menej zodpovedné a menej kvalifikované činnosti ako nosenie listov na poštu, vybavovanie telefonátov, lepenie obálok alebo preklady z angličtiny do slovenčiny. Občas napíšu články z oblasti, ktorých sa dotýka pôsobenie Amnesty International ako napríklad trest smrti či mučenie.
"Študenti sa venujú aj písaniu listov slovenským a zahraničným autoritám. Niektorí organizujú prednášky na stredných školách o ľudských právach, o tolerancii alebo o úcte k blížnemu," hovorí riaditeľ kancelárie Amnesty International na Slovensku Milan Šebo.
Mladí nadšenci sa zúčastňujú aj školení, ktoré im o prebiehajúcich kampaniach poskytujú prednášajúci z Londýna a z Bruselu. V súčasnosti prebieha kampaň za kontrolu obchodu zo zbraňami a kampaň proti násiliu, ktoré sa pácha na ženách. "Školenia organizujeme preto, aby naši dobrovoľníci neskôr vedeli ľuďom odpovedať na otázky. V poslednej dobe sa prihlasujú asi dvaja noví aktivisti za týždeň. Závisí to aj od toho, ako často sme v novinách. Sú to najmä mladí ľudia, v ktorých ešte drieme idealizmus a chceli by niečo urobiť," dodáva Milan Šebo.
Dobrovoľníci pomáhajú bezdomovcom
Známy pouličný časopis Nota bene, ktorý v uliciach mesta predávajú ľudia bez domova, vydáva občianske združenie Proti prúdu. To však má k dispozícii príliš malé priestory, takže nemôže využiť väčšie množstvo dobrovoľníkov. Niektorých musia aj odmietnuť. Šéfredaktorka časopisu má k dispozícii jednu dobrovoľníčku na prepisovanie textov. Na oddelení sociálnej práce je právnik, ktorý poskytuje právne poradenstvo predajcom. V združení Proti prúdu taktiež prebieha výučba na počítačoch a kurz anglického jazyka. Naposledy pribudlo individuálne poradenstvo, kde jeden aktivista preberá s predajcom jeho život a spoločne hľadajú riešenie a východiská. "Nemáme teda žiaden zhluk nadšencov, ktorí by spolu lepili obálky a balili prospekty. Nám ide o to, aby sme do činnosti zapájali našich predajcov. Sme trochu špecifickí, ale ľudí, ktorí by mali zaujímavý nápad uvítame," hovorí Martin Opeta zo združenia.
MARÍNA DOBOŠOVÁ