ebo osobnosť spojenú s pomenovaným objektom. Most spájajúci Petržalku s Bratislavou má aj udalosť, aj ľudí, ktorí sa o udalosť zaslúžili.
Po vyhlásení Československej republiky Bratislavu obsadili československí legionári v decembri 1918. Obsadili len ľavý breh Dunaja, pretože v Petržalke sa opevnili zvyšky maďarského vojska a jediný most spájajúci oba brehy, dnešný Starý most, v polovici zabarikádovali.
Mocnosti Dohody, predovšetkým Francúzsko, síce počítali s pridelením určitého predmostia pre Bratislavu na území Petržalky, ale v prvej polovici r. 1919 to boli iba predbežné úvahy.
Pri zmluvách o konci vojny je vždy rozhodujúci faktický stav - ktorá krajina a ktorá armáda aké územie fakticky ovláda. Celý prvý polrok 1919 Petržalku fakticky ovládalo Maďarsko. Tento stav sa rozhodli zmeniť československí legionári umiestnení v Bratislave. V noci zo 14. na 15. augusta 1919 uskutočnili odvážnu akciu, pri ktorej prenikli do Petržalky, premohli maďarských vojakov a Petržalku pripojili k Bratislave.
Obsadenie Petržalky uskutočnili dva oddiely legionárov. Jeden sa preplavil na pontónových člnoch cez Dunaj na pravý breh. Z druhého oddielu sa niekoľkí dobrovoľníci prešplhali po konštrukcii mosta na petržalskú stranu a od chrbta prepadli a premohli maďarských vojakov strážiacich z petržalskej strany barikádu rozdeľujúcu most.
Po premožení maďarských vojakov dali signál svojim spolubojovníkom na bratislavskej strane, ktorí potom prešli cez barikádu na petržalskú stranu. Oba oddiely legionárov vošli do Petržalky, obkľúčili spiacu maďarskú posádku a odzbrojili ju bez jediného výstrelu. Pripojenie Petržalky k Bratislave bolo dokončené. Pri akcii zahynuli dvaja československí legionári.
Trianonská mierová zmluva mohla už iba konštatovať faktický stav. Dodajme, že akcia legionárov sa uskutočnila s tichým súhlasom náčelníka francúzskej vojenskej misie v Bratislave, generála Martina.
Až do obsadenia Petržalky československými legionármi maďarská vláda v Budapešti a maďarské vojsko v Petržalke dávali dostatočne najavo, že Petržalku dobrovoľne nevydajú. Ak by faktický stav maďarského obsadenia Petržalky trval až do záverečného rokovania o mierovej zmluve v Paríži, možno mať vážne pochybnosti, či by Československo bolo dostalo Petržalku.
V r. 1920 už nikto v Európe nemal chuť a silu bojovať o zmenu hraníc. V takom prípade by s najväčšou pravdepodobnosťou Dunaj v Bratislave tvoril štátnu hranicu. Premávka medzi mestom a Petržalkou by bola ďaleko menšia, než je v súčasnosti a zvládol by ju iste hoci len jeden alebo dva mosty. Piaty most by určite nebolo treba.
Nestojí odvážna akcia legionárov za to, aby sa piaty bratislavský most pomenoval po nich?
Autor: Ján Čarnogurský(Autor je advokát)
