V pondelok sa skončili základné revitalizačné práce v Kochovej záhrade. "Ošetrili sme 50 stromov a dva suché stromy sme odstránili," hovorí Eva Kocianová z Asociácie priemyslu a ochrany prírody. V rámci revitalizácie boli zmladené a presvetlené kry, odstránené náletové kríky bazy a liesky, ktoré v záhrade zakrývali priehľady a úpravami prešli aj živé ploty. "Pri čistení sme objavili aj zarastenú oddychovú plošinu," dodáva Kocianová. Počas prác vyviezli zo záhrady 118 metrov kubických biologického odpadu.
Kochova záhrada je napriek tomu, že sa nachádza priamo v centre mesta, už pätnásť rokov neprístupná návštevníkom. Od roku 1998 je majetkom Krajského úradu v Bratislave. Ten sa o ňu staral podľa svojich finančných možností, ktoré nepostačovali na jej základnú údržbu. Problém insolventnosti majiteľa by mal vyriešiť prenájom záhrady. Krajský úrad, mestská časť Staré Mesto a Kochovo sanatórium sa dohodli, že do konca roka otázku prenájmu vyriešia. "Po záchranných prácach a odstraňovaní náletových drevín a rastlín by malo nasledovať budovanie záhrady," povedal Andrej Bielčik, záhradník, ktorý realizoval základnú revitalizáciu Kochovej záhrady. Pôvodný sadovnícky plán nie je však zachovaný. "Niektoré kompozície sa dajú vytušiť a pozostatky obnoviť. Musíme už však pracovať aj s tým, čo tu narástlo počas tých desaťročí, keď záhrada nebola udržiavaná, a vytvoriť nové kompozície. Dôležitý bude kompromis medzi pôvodnou podobou záhrady, tým, čo v nej rastie dnes a našou predstavou o nej v budúcnosti," dodal.
Kochova záhrada dostala na revitalizáciu pol milióna korún od ministerstva životného prostredia. Asociácia priemyslu a ochrany prírody koncom minulého roka predložila ministerstvu projekt na jej revitalizáciu, v ktorom žiadala sumu 1,9 milióna korún, z toho 1,7 milióna malo slúžiť na prvú etapu biologickej revitalizácie záhrady a 250-tisíc na vypracovanie projektu rekonštrukcie záhradnej architektúry - fontán, oplotenia, chodníkov či lavičiek v chránenom areáli.
Kochova záhrada
Založili ju v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória a bola dielom mlynianskeho záhradného architekta Jozefa Mišáka. Záhrada sa stala vďaka nemu vzácnou zbierkou, ktorú tvorí 120 druhov cudzokrajných stálozelených listnatých a ihličnatých drevín. Prispeli k tomu aj klimatické podmienky Bratislavy, ale aj severovýchodná orientácia svahu a samotná budova, ktorá záhradu chráni pred studenými vetrami a zatieňuje pred silným slnečným žiarením. Medzi najzaujímavejšie dreviny patrili napríklad abelia veľkokvetá pôvodom z horských oblastí Mexika, v trópoch a subtrópoch pestovaný figovník, chúlostivý citrónovec trojlistý, pochádzajúci z Číny a Kórey či bambus rákosovec obrovský, rozšírený predovšetkým v tropickom pásme. Vysoko sa cenili aj farebné a tvarové variácie drevín.
