
Od minulého týždňa je v galérii Ľudovej banky Akcent na Jesenského ulici výstava Metamorfózy portrétu. Predstavuje tvorbu Adriany Kabeleovej (1973) z posledných dvoch rokov. Na výstave si môžete pozrieť olejomaľby, temperové maľby i textilné a vyšívané práce. Adriana Kabeleová absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v roku 1999, jej obrazy a obrázky sú zvláštnou zmesou karikatúry a detského videnia sveta, skratkou, ktorá vedie priamo do stredu najprirodzenejších ľudských emócií. Výstava potrvá do 4. januára. Na snímke je PF-ka 2002. (mi), FOTO - ARCHÍV
Dnes je ťažko nájsť v stavebníctve seriózneho podnikateľa. Snáď treba podotknúť, že tieto riadky píše skúsený človek z praxe a nie nejaký teoretik na základe informácií typu „jedna pani povedala“. Do celkovo neutešenej situácie sa, žiaľ, svojím neserióznym prístupom zaradila aj rôznymi certifikátmi vybavená firma Forplast, s. r. o., so sídlom Nová Ves nad Žitavou, so siedmimi kanceláriami po Slovensku, v Bratislave je riaditeľom pán Ing. Ferrov. Všetky kancelárie firmy prijímajú zákazky so 4 - 5-týždňovou dodacou lehotou.
V bratislavskej kancelárii Forplast sme 6. júla podpísali zmluvu o výmene starých okien a vchodových dverí na rodinnom dome za plastové s roletami. Firma stanovila termín vykonania prác na 15. - 17. augusta 2001, v súvislosti s tým sme uzavreli aj ďalšie zmluvy s firmami na následnú opravu fasády a potom aj na maľovanie domu, a s elektrikármi. Tešili sme sa, že do konca augusta sa všetko stihne. V stanovený deň sme „forplasťákov“ čakali. Neprišli. Dva dni sme vytelefonovávali a hľadali kompetentnú osobu. Každý to chcel riešiť odkazmi cez sekretárky. Až po dôraznej požiadavke sa nakoniec ohlásil generálny riaditeľ. Ospravedlňoval sa, za „zlyhanie ľudského faktora“ a prisľúbil aj určité odškodné, ktoré som však musel použiť ako odškodné za zrušenie zmlúv s ďalšími tromi firmami a to prv, než som ich od firmy Forplast dostal. Mýliť sa je ľudské. A tak dodatkom k pôvodnej zmluve sa firma zaviazala, že práce urobí v dňoch 4. až 7. septembra 2001. V tom momente sa však narušila harmonizácia prác s ostatnými firmami, mojimi pracovnými povinnosťami a podobne. Predpokladal som však, že ďalší postup už bude seriózny. Opak sa stal skutočnosťou. Začalo sa druhé kolo cirkusu, ktoré do dnešného dňa nie je ukončené. Toho 4. septembra opäť, bez upozornenia, neprišli. Prišli až 6. septembra a v chvate, šlendriánsky, s jedným rozbitým oknom, zle osadenými dverami a inými nedostatkami časť práce ukončili v sobotu 8. septembra v neskorých večerných hodinách. Ostatné „drobnosti“ - výmenu rozbitého okna, namontovanie sietí a roliet, úpravu osadenia dverí vraj dokončia „na budúci týždeň“. Zrazu sa však zistilo, že pri sľubovanej 4-5-týždňovej dodacej lehote rolety v hodnote okolo 90 000 korún po troch mesiacoch a nové dvere po siedmich týždňoch nie sú vyrobené! Na telefonické, faxové, ale ani na písomné urgencie nikto neráči odpovedať. Pán Ferrov sľúbil, že veci prešetrí. Jeho lakonická odpoveď znela: „Povedal som im to.“
Dnes sa už prestávam čudovať. Firma zrejme hrá o čas, na verejnosť prenikajú správy, že Forplast ide dolu vodou a stojí pred krachom. Scenár krachujúcich firiem je prakticky rovnaký - klienti obvykle prichádzajú o vložené peniaze. Jediný spôsob, ako o ne neprísť, je vymôcť si pohľadávky voči firme súdnou cestou, ale pred ohlásením krachu. Pre každý prípad sa ja osobne o to pokúsim. Cítil by som sa však previnilo, keby som na negatívne skúsenosti s firmou Forplast neupozornil aj spoluobčanov.
Redakcia sa pokúšala s firmou Forplast spojiť telefonicky dva týždne na štyroch zverejnených číslach v rozličnom čase. Nikoho sme však nezastihli a nemohli sme preto požiadať o stanovisko.
Autor: ONDREJ BÁLINT