
„Ľudia si asi myslia, že prídeme do roboty, naštartujeme a v teple odídeme po prvých cestujúcich. Málokto z nich však musí vstávať o štvrť na tri ako my,“ hovorí vodič MHD Koloman Magyary. FOTO SME – PAVOL MAJER
Na dispečingu dopravného podniku v Jurajovom dvore nás včera privítali so slovami: „Máme milión porúch a spoje meškajú. Takmer všetkým zamrzol vzduch!“
Najmä v zimných mesiacoch má MHD vážne problémy. Najčastejšie sa objavujúcim je vlhkosť vzduchu v brzdovom systéme. Pri veľkých mrazoch kvapôčky vody zamrznú a cez potrubie sa nedá natlačiť vzduch do bŕzd, ktoré sú bez vzduchu automaticky zablokované. Preto sa napríklad autobus nemôže ani pohnúť. Pomôcť dokáže trochu liehu v potrubí, pri starších strojoch však ani to nepomáha.
Vodiči, ktorí šoférujú prvé ranné spoje, musia vstávať o 2.15, 2.30 h. Potom sa nočným autobusom presunú na Hlavnú stanicu, odkiaľ ich už služobný spoj dopraví na pracovisko. „Na prípravu autobusu máme 20 minút, ale ja radšej prídem aj hodinu dopredu,“ povedal nám Koloman Magyary. „Musím oškrabať srieň, vozidlo vykúriť, urobiť kontrolu vody, oleja, neraz aj poupratovať. Niektoré vozidlá majú slabé batérie a potom ich musia naštartovať cez kábel z iného autobusu. O štartovanie sa starajú dvaja zamestnanci, ale tí dohliadajú až na 80 vozidiel,“ dodáva K. Magyary.
Ak sa objaví vážnejšia porucha, vodič musí prestúpiť do iného autobusu a celá procedúra sa opakuje. V silnom mraze je niekedy podľa K. Magyaryho už ráno človek psychicky unavený, a to ho ešte čakajú nevyberavé výčitky cestujúcich. Na dispečingu však za najväčší problém považujú automobily: „Do šiestej, pol siedmej si, aj keď s ťažkosťami, vieme poradiť. Len čo cesty zapchajú autá, nemôžeme robiť nič!“
Ďalší z vodičov, s ktorým sme sa rozprávali, jazdí pre dopravný podnik už dvanásť rokov: „Nie je to jednoduché. Pomohli by väčšie platy, podmienky nie sú ľahké, mesačne musíme odjazdiť okolo 220 hodín, aby to stálo zato.“ Stávajú sa však aj humorné situácie, najmä s cestujúcimi. „Raz jeden vhodil do strojčeka v autobuse desaťkorunu a čudoval sa, že nechce nič vypadnúť. Keď som mu to vysvetlil a pomocou skrutkovača mincu vybral, aj sám sa na svojom pokuse smial,“ spomína K. Magyary a dodáva: „Mnohí kolegovia majú problémy s cukrovkou a vysokým tlakom. Berú tú prácu príliš vážne. Je pravdou, že niekedy nemáme čas ani na toalety, ale rozčuľovanie nepomáha. Pomôcť by mohli tí, čo vládnu. Ale keby som ja tak šoféroval, ako oni vládnu, mal by som po každej jazde 20 mŕtvych.“
Autor: MIRO GRMAN