Študenti na ceste za peniazmi najčastejšie využívajú ponuku brigádnických agentúr. V uliciach Bratislavy sme sa pýtali na ich skúsenosti s takto získanou prácou.
ZUZANA HEGEDÜŠOVÁ - Brigádovala som v sklade pri železničnej stanici na Vinohradoch. Balili sme mliečnu ryžu. Výrobky nám doviezli na paletách a my sme ich skladali do kartónov. V sklade bola dosť veľká zima, iba sedem stupňov nad nulou. Niektorí z brigádnikov neskôr prechladli. Zarobili sme si však celkom dobre, päťsto korún za osem hodín.
MARCELA - Predávala som parkovacie kartičky. Celý deň mrholilo a fúkal chladný vietor. Nechcelo sa mi neustále prechádzať, a tak som si sadla na múrik. Našťastie ma nikto neprišiel skontrolovať, aj keď v agentúre tým hrozili. Denný limit predaných kariet som vďaka pánovi, ktorý si ich kúpil päťdesiat, zázrakom splnila. Bol to nudný a otravný deň.
MÁRIA KRAJČOVIČOVÁ - Nechala som sa zlákať ponukou administratívnych prác. Jeden deň som pomáhala v bratislavskej poisťovni. Našou úlohou bolo vložiť do každej obálky jeden materiál, skontrolovať, zalepiť a odložiť nabok. Boli sme platení podľa počtu odpracovaných hodín a nie podľa kusov. Nikto nás nechodil kontrolovať. Niektorí brigádnici to využívali a väčšinu času trávili na fajčiarskej prestávke. Zarobila som si viac, ako som čakala. Ale už by som to druhýkrát nerobila. Práca bola ubíjajúca a boleli ma po nej prsty.
GABRIELA LUKNÁROVÁ - Brigádujem pri pokladni v jednom hypermarkete. Na môj vkus je to dosť monotónna a nudná práca. Ľudia nakupujú neuveriteľné veci. Často vynadajú kvôli chýbajúcemu tovaru pokladníčke, ktorá s tým nič nemá. Človek musí byť pri práci maximálne skoncentrovaný, lebo manipuluje s peniazmi. Musí tiež sledovať, či zákazníci nemenia cenovky na tovare, alebo či si niečo neodnášajú bez zaplatenia. Občas chodia na kontrolu zamestnanci a pokúšajú sa "ukradnúť" tovar. Ak takúto nástrahu pokladníčka nezbadá, prenesený tovar musí zaplatiť zo svojho.
PAVOL TELIAR - Minulé leto som predával spoločenský týždenník. Musel som chodiť po meste v niečom, čo vyzeralo ako zástera s veľkým červeným logom. Môj imidž dotvárala šiltovka, ale ľudia si časopisy aj tak nekupovali. Po niekoľkých dňoch som sa dozvedel, že obejdnávateľom nešlo ani tak o predaj, ako o živú reklamu. (mad)
