Rozpory medzi mestami a obcami Slovenska vrátane Bratislavy v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou sa prehlbujú. Príčinou je fakt, že niektoré mestá a obce sú z rôznych dôvodov nespokojné s kľúčmi na rozdelenie daňových príjmov. Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský tento týždeň vyjadril znepokojenie nad tým, že malé obce chcú dosiahnuť menšie daňové zaťaženie aj na úkor Bratislavy. Príjmy hlavného mesta už v roku 2005 by tak mohli byť o 400 miliónov korún nižšie oproti pôvodným odhadom. Pritom už mesto avizovalo, že príde o takmer miliardovú rozpočtovú dotáciu na hromadnú dopravu. Je otázne, aké zvýšenie miestnych daní by čakalo Bratislavčanov, ak by chcelo mesto vyrovnať túto stratu.
V týchto dňoch si už obce a mestá pripravujú doplnky k svojim štatútom, ktoré zakotvia situáciu v deľbe daní po 1. januári. Návrhom doplnku k štatútu sa včera zaoberala aj mestská rada Bratislavy. Nová situácia vyplynula zo zákona o fiškálnej decentralizácii, podľa ktorého obce nebudú dostávať dotácie zo štátneho rozpočtu, ale budú financovať výkon svojich kompetencií priamo z daňových príjmov - z dane z príjmu fyzických osôb a z miestnych daní.
Doteraz sa časť výnosu dane z príjmu fyzických osôb delila medzi obce podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom. Po novom má na výšku podielu z daní vplyv niekoľko faktorov - okrem počtu obyvateľov aj počet dôchodcov, detí a takzvaný veľkostný koeficient. Ten je pre Bratislavu stanovený na 2,53. Koeficient má zohľadniť, že veľké mestá plnia niektoré úlohy, ktoré využívajú obyvatelia menších miest a obcí, tí však platia dane doma.
V poslednom čase sa hovorí o tom, že existujú tlaky na ministerstvo financií a vládu, aby sa tieto kritériá prerozdeľovania daní zmenili.
Navrhované zmeny by boli nevýhodné pre Bratislavu, tvrdí Ďurkovský, lebo jej veľkostný koeficient by sa znížil na 2,35. Podľa Ďurkovského stojí za týmito snahami ZMOS, ktoré zastupuje záujmy menších obcí a miest. Ako dodal hovorca primátora Andrej Vajda, medzi presadzovateľmi zmien sú aj niektoré politické strany, najmä SMK, ktorá hovorí ústami malých obcí na južnom Slovensku.
"Ak ministerstvo financií ustúpi tlaku menších obcí, chýbajúce finančné prostriedky zaplatia na zvýšených daniach občania Bratislavy a ďalších veľkých slovenských miest," hovorí Ďurkovský.
"Jedným rozhodnutím o výške daní nemožno určiť podmienky pre všetkých 2900 sídiel na Slovensku tak, aby to bolo primerané konkrétnym pomerom," povedal na utorkovej tlačovej besede predseda ZMOS-u Michal Sýkora, primátor tatranskej obce Štrba. Jedna z navrhovaných zmien sa pritom týka aj zvýhodnenia obcí ležiacich vo vyšších polohách. Ako povedala hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Oľga Gáfriková, rokovania okolo daní ešte nie sú uzavreté a nerada by sa k stanovisku Ďurkovského vyjadrovala. "Ide o jediný pohľad vytrhnutý z kontextu," povedala Gáfriková. Na otázku, či nie je Bratislava do takej miery špecifická, že ju možno posudzovať osobitne, odvetila: "ZMOS už v minulosti pripúšťalo, že na úpravu situácie v Bratislave budú potrebné špecifické pravidlá." Akú formu by mali mať tieto zvláštne pravidlá, však Gáfriková zatiaľ nevedela špecifikovať.
