 Na nároží Alžbetinej (Mickiewiczovej) a Prayovej (Ulice 29. augusta) stáli pred rokom 1920 veľmi chudobné a schátrané objekty. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY |
Ulica 29. augusta - Prayova
Trikrát lomená, dlhá, ešte len sčasti zastavaná Ulica 29. augusta sa pôvodne volala Prayova. Meno dostala na zasadaní mestskej rady 28. júla 1879 na počesť slávneho historika Juraja Praya.
V Prešporku sa definitívne usadil na jeseň roku 1767 a úplne sa oddal štúdiu histórie. Bol študijným inšpektorom, zastával aj funkciu "historiographus collegii" a bol aj riaditeľom univerzitnej knižnice a tlačiarne. Umrel v Prešporku v roku 1802 vo veku 78 rokov. Napísal do 54 prác, väčšina z nich má zásadný význam. V roku 1770 objavil v prešporskom kapitulskom archíve slávnu Kázeň nad zomretým (Halotti beszéd; Prayov kódex), čo už samo osebe získalo jeho menu nehynúcu slávu v dejinách našej kultúry.
Ondrejský cintorín
Juhovýchodná časť ulice lemuje na úseku medzi Poľnou a Páričkovou ulicou Ondrejský cintorín. Tento cintorín s plochou 11 532 štvorcových siah, teda 9 jutár a 732 štvorcových siah, otvorili v roku 1784, keď zanikol starý Ondrejský cintorín za lazaretom na Dunajskej ulici. Preto ho volali aj nový Ondrejský cintorín a pôvodne zaberal len plochu 1618 štvorcových siah.
Pozdĺž ohrady stoja náhrobné kaplnky a hrobky. Dobre udržiavané, v pravom uhle sa pretínajúce chodníky rozdeľujú cintorín na niekoľko sektorov. Podľa plánov staviteľa Ignáca Feiglera postavili v roku 1861 veľkú kaplnku. Vedľa nej stojí halová márnica, kde sa pred pohrebom vystavujú na katafalku truhly. Vnútro cintorína zdobí množstvo krásnych a honosných pomníkov.
Nabudúce Mickiewiczova ulica.
Veľa slávnych zosnulých v pokoji odpočíva na Ondrejskom cintoríne a čaká na deň vzkriesenia:
* Jozef Szlávy, bývalý strážca koruny a ministerský predseda
* gróf Štefan Esterházy, prešporský hlavný župan
* Jozef Danielik, akademik a autor viacerých významných kníh
* Pavel Csato, člen Akadémie Márie Terézie a Kisfaludyho spoločnosti
* biskup Jácint Rónay, učiteľ Kossuthových synov v Londýne a princa Rudolfa vo Viedni, vychovávateľ veľkokňažnej Valérie
* biskup Ferdinand Knauz, čestný člen Akadémie Márie Terézie, autorita na poli histórie
* Jozef Könyöky, autor diel o archeológii a prvý organizátor mestského múzea
* Alexander Vutkovich, profesor akadémie, spisovateľ a zanietený novinár
* skvelý maliar interiérov a zátiší Eduard Majsch
* Ferdinand Martinengo, prvý organizátor prešporského hasičského zboru a zakladateľ gymnastických spolkov
* Jakub Palugyai, slávny hoteliér
* Ľudovít Marton, vynikajúci umelecký kováč
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
 FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
