Občianske združenia, ktoré sú prevádzkovateľmi jednotlivých sociálnych zariadení, žiadajú tento rok dvojnásobok finančných prostriedkov, ako žiadali pred rokom. Minulý rok si asi 90 zariadení žiadalo dokopy vyše 80 miliónov, tento rok vyše 150. Župan Bratislavského kraja Ľubo Roman sa včera stretol so zástupcami SocioFóra. Stretnutie iniciovali zástupcovia kraja, pretože po prechode na fiškálnu decentralizáciu bude kraj hospodáriť s vlastnou sumou peňazí, z ktorej bude musieť prideľovať financie aj na sociálne služby.
"Potrebujeme pravidlá hry, aby sme mohli urobiť finančný plán," vysvetľoval župan. Požiadavky občianskych združení sú podľa Štefana Jaška, vedúceho oddelenia sociálnych vecí kraja, premrštené. Podľa župana chýba kľúč, podľa ktorého by vyhodnotili jednotlivé zariadenia - ich efektívnosť a potrebnosť. "Aby sme nerozširovali, ale skôr skvalitňovali služby a aby tu nevznikali zariadenia, ktoré nepotrebujeme."
Za problém považuje aj to, že licencie zariadeniam udeľuje ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny a kraj musí jeho rozhodnutie akceptovať a platiť ich. Županovi oponovala Helena Woleková zo SocioFóra a poslankyňa BSK Mária Demeterová, ktoré argumentovali tým, že zo zákona je kraj povinný poskytnúť príspevok len zariadeniu, ktoré má licenciu a zároveň poskytuje službu, ktorá je v kraji nedostatková. "Nemusíte teda akceptovať požiadavky každého zariadenia s licenciou, ale na základe analýzy musíte vedieť, či je jeho služba potrebná, alebo nie," povedala Woleková.
Každý kraj si môže zadefinovať svoje potreby v jednotlivých sociálnych oblastiach. Tými sú sociálne poradenstvo a prevencia, krízová intervencia, ktorá zahŕňa útulky a krízové centrá, a dlhodobá sociálna starostlivosť, ktorú poskytujú jednotlivé domovy a centrá.
V Bratislavskom kraji je 37 organizácií, ktoré poskytujú poradenstvo a 40 percent peňazí určených na sociálne služby bolo pridelených minulý rok práve im. "Nechcel by som, aby sme napríklad minuli peniaze na poradenstvo na úkor živých služieb," povedal Ľubo Roman. Podľa Wolekovej je však problém v tom, že kraj nemá kontrolu efektívnosti a výkonov jednotlivých poradenstiev.
SocioFórum sa už dva roky snaží o to, aby ministerstvo sociálnych vecí prijalo nový zákon, ktorý určí záväzné štandardy týkajúce sa sociálnych služieb. Kritizuje, že kraj nemá prehľad o tom, ktoré zariadenia poskytujú kvalitné služby a ktoré nie. "Začnite revíziou u poskytovateľov služieb z hľadiska súčasných pravidiel. Štatistika ministerstva hovorí o tom, že v zariadeniach je v súčasnosti 30 percent klientov, ktorí ich starostlivosť nepotrebujú," vysvetľovala Woleková.
Zástupcovia SocioFóra a BSK sa zatiaľ dohodli, že sa pokúsia určiť si vlastné pravidlá, štandardy a normy na poskytovanie jednotlivých typov sociálnych služieb. "Tie potom prijmeme ako všeobecnozáväzné nariadenie kraja a spolu podľa nich vyhodnotíme kvalitu služieb jednotlivých zariadení," povedal Roman. Prvým krokom má byť pracovné stretnutie, na ktorom by mali spoločne vyhodnocovať poskytovateľov služieb poradenstva a prevencie.
JANA PARKROVÁ
