V súvislosti s prebiehajúcim festivalom Mesiac fotografie sme oslovili jej riaditeľa VÁCLAVA MACEKA.
Ktorú z výstav by ste špeciálne odporúčali?
"Za najvýznamnejšiu z hľadiska kontextu slovenskej fotografie považujem výstavu Miloša Dohnányho. Jej komplexné, hĺbkové spracovanie podstatne doplní obraz slovenskej fotografie 20. storočia. K jeho storočnici vychádza aj kniha. Druhá je výstava indického fotografa Raghu Raia, ktorý nafotografoval bhopálsku tragédiu z roku 1984. Je to skutočne otriasajúci dokument toho, čo civilizácia dokáže zničiť. (Havária v chemickej továrni, pri ktorej uniklo do ovzdušia množstvo jedovatých plynov, pozn. red.) Vyzdvihol by som aj výstavu Akt v českej fotografii ako prierez jedným žánrom na špičkovej európskej úrovni. Spomeniem i výstavy amerického fotografa Arthura Tressa, fotografa snovej, metafyzickej polohy a veľmi silný projekt Alexandra Gladyelova o ukrajinských väzniciach."
Podľa akých kritérií vyberáte autorov na Mesiac fotografie?
"Kľúčovými kritériami sú v prvom rade snaha prezentovať autorov strednej a východnej Európy, čiže geografický kľúč. Ďalším je snaha neustále pripomínať, že súčasnosť je postavená na minulosti, snažíme sa teda udržiavať kontinuitu mladých autorov s majstrami 20. storočia. Samozrejme, usilujeme sa o dialóg medzi fotografiou stredoeurópskou a západoeurópskou. Za týmto účelom usporadúvame aj sprievodné akcie. Na hodnotenie portfólií prichádzajú kurátori z celej Európy - konkrétny dialóg teda nastáva."
Aké nároky kladiete na výstavný priestor?
"Návštevnosť a úctu k fotografii. Nedáme niekam fotky len preto, aby sme zaplnili prázdny priestor na stene. Vyberáme i nekonvenčné priestory - vystavujeme v protiatómovom bunkri na ŠUP-ke i v bývalej fabrike v galérii Veža."
(Viac o Mesiaci fotografie na V. strane) (vju)
