Slovenskí reprezentanti v orientačnej cyklistike zakončili tohtoročnú časť sezóny netradične, u protinožcov na majstrovstvách sveta v austrálskom Ballarate v štáte Viktória. Výpravu viedol MARIÁN KAZÍK, ktorý za svoj klub ŠK Pucov Bratislava štartoval ..
Mikuláš Šabo (v popredí) tesne po štarte prvého úseku v pretekoch štafiet. FOTO ARCHÍV - SZOŠ
Slovenskí reprezentanti v orientačnej cyklistike zakončili tohtoročnú časť sezóny netradične, u protinožcov na majstrovstvách sveta v austrálskom Ballarate v štáte Viktória. Výpravu viedol MARIÁN KAZÍK, ktorý za svoj klub ŠK Pucov Bratislava štartoval aj na štvordňových verejných pretekoch. Jeho skúsenosti a zážitky z austrálskeho pobytu sú dôležité aj pre Slovenský zväz orientačných športov, kde je Kazík generálnym sekretárom. Ďalší šampionát v poradí totiž bude na budúci rok v septembri hostiť Banská Bystrica.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Aká bola organizačná úroveň šampionátu?
"Technické zabezpečenie a mapy boli na výbornej úrovni, slabá však bola informačná stránka pretekov. Centrum šampionátu tvorili dve nástenky, pri ktorých zväčša nikto nebol. Mali sme pocit, že sme na pretekoch regionálneho významu. Na každú pripomienku pretekárov reagovali organizátori svojsky. Vraj je to výborný nápad. Z ich strany to bola jasná nepripravenosť na podujatie takéhoto rangu. O necelý rok usporiadame majstrovstvá sveta v Banskej Bystrici a austrálski organizátori sú pre nás slabým vzorom. Naše zabezpečenie významných pretekov býva vždy na vysokej úrovni."
Krásna príroda je pre Austráliu povestná. V akých terénoch sa jazdilo?
"Boli mierne zvlnené s častými roklinami a ryhami, a tak bolo treba uvážlivo voliť postupy medzi kontrolami. Špecialitou stavby tratí bol dlhý a zložitý postup na prvú kontrolu. Kto zaváhal, už nemal šancu na dobrý výsledok. Ale viacerí sme sa zhodli, že autori trate nevyužili všetko to, čo im tamojší terén ponúkal. Najšokujúcejšia v dobrom slova zmysle bola kvitnúca jarná príroda. Samozrejme, aj koaly či klokany po trati."
Aký je komplexný pohľad na výkony našich reprezentantov?
"Nesklamali, lebo v rozrastajúcej sa konkurencii je pre nás úspech skončiť v druhej či tretej desiatke. Sme amatéri, ktorí sa profesionálom jednoducho nemôžu rovnať. Reálne by na medailu mohol pomýšľať niekto z nastupujúcej generácie, ale musel by mať vytvorené aspoň poloprofesionálne podmienky."
Prekvapilo vás niečo, čo ste zažili?
"Určite najzvláštnejšie bolo to, že voblasti, kde sme boli, sa športovalo veľmi málo a mladí tam boli poriadne obézni. Sieť cyklochodníkov bola skvele vybudovaná, ale stretnúť cyklistu bol sviatok. Hýbali sa hlavne starší ľudia. Keď sme večer šli niekam peši, tak na nás všetci trúbili. Boli sme asi zjavom z inej planéty."
