"Tak to vidím ja," objasňuje jeden z ocenených vo fotosúťaži Cesta svetla - Ján Miškovič. REPRO FOTO - AUTORKA
"Podstatou projektu bola myšlienka, že nevidiaci človek, hoci sám nie je konzumentom výtvarného umenia, sa môže stať jeho inšpiráciou," hovorí Marián Horanič z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, organizátor a zároveň jeden z členov poroty. "A pretože spoločnosť o problematike nevidiacich veľa nevie, rozhodli sme sa tentoraz bariéry neznalosti a ľahostajnosti prekonať práve umením."
Spolu s ním 50 zaslaných snímok od 15 autorov posudzoval aj docent Ján Krížik, ktorý sa zároveň stal odborným garantom projektu, a kunsthistorik a fotograf Maroš Holovár. Zaujímavé je, že súťaže sa zúčastnili so svojimi dielami nielen vidiaci fotografi, ale aparátu sa chopili aj slabozrakí.
Jeden z nich, Ján Miškovič, zvíťazil v kategórii digitálnej fotografie. Jeho autoportrét Tak to vidím sa skladá z dvoch snímok, ktoré zobrazujú "jeho svet" - bez okuliarov a s nimi. Úspešný športový fotograf, ktorý sa fotografovaniu venuje už od detstva a so svojím fotoaparátom precestoval takmer celý svet, je totiž slabozraký a bez okuliarov vidí zle. V skutočnosti ešte horšie, ako to zobrazuje fotografia. "No až tak veľmi to rozmazať nešlo," konštatuje.
Hoci mu podľa neho k skvelému výsledku pomáha vynikajúca technika, určite nezatieni jeho talent a fotografické cítenie. Svedčí o tom aj mnoho cien, ktoré zbiera po svete, a množstvo fotografií publikovaných doma i v zahraničí.
Výstava potrvá do 21. novembra, potom by z víťazných snímok Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska chcela pripraviť kalendár.
