Na prvý pohľad má prvotina mladého škótskeho autora Davida Harrowera veľmi jednoduchú zápletku. Ľúbostný trojuholník – dvaja muži a jedna žena. Pod povrchom sa však skrýva príbeh mladej ženy, ktorá si v prostredí stredovekého vidieku začína uvedomovať a spoznávať samú seba, a tým prekračovať tradície dedinskej komunity. Pôdorys veľkého milostného príbehu, v ktorom pulzuje láska a nenávisť, obsahuje tiež prvky semiotiky, mysticizmu a feminizmu.
Mladá žena, ktorej meno zostane pred divákmi utajené, sa začína prebúdzať po stretnutí s nezvyčajným mlynárom Gilbertom – je iný, ako ostatní dedinčania, a preto všetkými nenávidený. Uzavreté prostredie vidieka s jeho nemennými pravidlami nedáva veľa príležitostí na vnútorný prerod. Mladá žena musí najprv pomenovať množstvo vecí, ktorých existenciu si dedinčania uväznení vo svojom izolovanom prostredí „dom – pôda“ ani nestihnú uvedomiť. Vtisnúť veci meno, „tak, ako sa vnára nôž do slepačieho žalúdka“, znamená otvoriť ju pre seba, uvedomiť si jej existenciu. Hľadanie vlastného mena je preto hľadaním seba samého.
Zdanlivo nenáročný príbeh ženy, ktorá prežíva obdobie vlastnej emancipácie, zaujme svojou hĺbkou a najmä zložitou textovou rovinou. Nože v sliepkach totiž nie sú hrou na prvé počutie. Uchopiť zmysel, ktorý sa skrýva medzi riadkami, sa mnohým zrejme podarí až na druhýkrát. (vit)
