V kameňolome Srdce v Devínskej Novej Vsi je uložený nebezpečný odpad - gudróny. FOTO SME - PAVOL MAJER
ktorý sa v kameňolome ťažil. Dnes však gudróny začínajú prenikať na povrch, nad zeminu, ktorou boli zasypané. Keď je vlhko a teplo, v okolí cítiť nepríjemný zápach. Oveľa horšie však je, že gudróny sú karcinogénne, dlhý pobyt v ich blízkosti zvyšuje riziko vzniku rakoviny.
Kto je zodpovedný?
Odpad – vedľajší produkt pri rafinácii olejov, patril bývalej rafinérii Apollo a pôvodne bol uskladnený na mieste, kde dnes stojí Presscentrum na Martanovičovej. V čase, keď sa Presscentrum stavalo, patril už pozemok nástupcovi Apollo, národnému podniku Slovnaft. Ten po dohode s Miestnym národným výborom v Devínskej Novej Vsi vyviezol gudróny do kameňolomu. Slovnaft odmieta akúkoľvek zodpovednosť za skládku.
„Pôvodcom vyvezených gudrónov do kameňolomu Srdce bola bývalá rafinéria Apollo. Slovnaft nie je vlastníkom týchto gudrónov, nie je vlastníkom pozemku skládky a ani žiadny právny predpis alebo zmluva ho nezaväzujú k povinnostiam a k zodpovednosti za skládku.
Napriek tomu Slovnaft mnohokrát prejavil vôľu podieľať sa na riešení odstránenia negatívneho vplyvu skládky na životné prostredie. Dôkazom toho je, že v rokoch 1993-1999 vynaložil 6 miliónov korún na prieskumné práce, spracovanie zámeru a hodnotiacej správy,“ povedal nám hovorca Slovnaftu Ľubomír Žitňan. Slovnaft zaplatil aj hĺbkové vrty, ktoré umožnili chemickú analýzu skládky. Spočiatku bol ochotný zaplatiť aj najlacnejší variant – zavezenie skládky.
„Ťažbou v kameňolome sa môže porušiť súdržnosť vápencov, obávali sme sa, že skládka môže presakovať do spodných vôd. Preto sme nesúhlasili, aby boli gudróny opäť len zavezené. Žiadali sme, aby sa vytažili,“ vysvetľuje Mária Šimonová z odboru životného prostredia v Devínskej Novej Vsi, prečo nepristúpili na návrh Slovnaftu.
Pripravujú žalobu
Či skládka presakuje do spodnej vody, sa snažila zistiť doktorandka Natália Kadlečíková. Jej konzultant Peter Malík zo Štátneho geologického ústavu D. Štúra: „Vrty, ktoré tu sú, nie sú dostatočne hlboké, nesiahajú až k hladine podzemnej vody. Merania sa robia aj na mieste, kde podzemná voda vyteká. Toto miesto sme však nenašli. Natália Kadlečíková tak robila merania len pozdĺž rieky Moravy a pri prameni Jalšovca v Devínskom jazere. Dôkaz priesakov tu nenašla.“
Za skládku ako starú environmentálnu zátaž nechce nikto prebrať zodpovednosť. Do konca tohto roku by sa však veci mohli pohnúť dopredu. „V súčasnosti okresný úrad pripravuje určujúcu žalobu. Mala by byť hotová do konca roka. Chceme zistiť, kto je za skládku zodpovedný,“ hovorí Alena Mišíková z Odboru životného prostredia Okresného úradu Bratislava IV. Pozemok skládky patrí štátu, v správe ho má okres. Situáciu by mohol pomôcť vyriešiť aj zákon o starých environmentálnych zátažiach, ktorý práve dokončilo ministerstvo životného prostredia.
Autor: ANDREA HAJDÚCHOVÁhajduchova@sme.sk
