Do markizáckeho Milionára s Martinom Nikodýmom sa ľudia hlásia aj sami. FOTO SME - PAVOL MAJER
"Zadávatelia majú na komparzistov presné požiadavky. Napríklad do programu Pošta pre teba chcú staršie ženy. Do relácie, ktorá je akčná a dynamická ako Dievča za milión, zas potrebujú do publika mladých. Účasť je honorovaná podľa typu a dĺžky nakrúcania. Dohodli sme sa však, že konkrétne sumy uvádzať nebudeme," hovorí Peter Uličný z bratislavskej agentúry, ktorá pre televízie zabezpečuje komparz.
Tvrdí, že o tento typ jednorazového privyrobenia si je obrovský záujem. "Sedieť v hľadisku a tlieskať je predsa jednoduchšie ako stáť vo fabrike za strojom." Kvôli neustálemu záujmu sa jeden človek môže zúčastniť na výrobe programov maximálne dvakrát za mesiac. Komparz je obľúbený aj u dôchodcov. "Myslím, že ľudia do televízie chodia preto, lebo chcú byť bezprostredne pri výrobe, chcú vedieť ako to funguje. Tvorcovia sa zatiaľ ani raz nesťažovali na našich brigádnikov," chváli disciplinovaných učinkujúcich Peter Uličný.
Alžbeta Václavková z Oravy našla na internete inzerát, v ktorom agentúra hľadala komparzistov do súťaže Slovenskej televízie Superkvíz. "Spolu s dvoma spolužiačkami sme sa ihneď ozvali, poslali životopis a vybrali nás. Nakrúcali sme štyri dni za sebou, každý deň po päť dielov. Predtým sme si nacvičovali nadšené potlesky či sústredené tváre. Ľudia zo štábu nám vždy dávali pokyny. Po každej časti sme sa v hľadisku popresádzali, aby to nevyzeralo tak, že tam sedia stále tí istí ľudia," spomína na letný zážitok. V komparze boli všetky vekové kategórie, od detí až po dôchodcov.
"V štúdiu panovala uvoľnená atmosféra. Peter Kočiš nás prirodzene zabával a súťažiacim sme držali palce. Bola to pre mňa cenná skúsenosť, lebo som zistila ako všetko funguje v zákulisí. Keď zasvietili svetlá a zapli kamery, mala som pocit, ako keby som sa aspoň na chvíľku stala súčasťou veľkého televízneho sveta."
Dievčatá boli prekvapené najmä z toho, že sa relácia predkrúcala na dlhú dobu vopred. Moderátor sa prihováral vo vianočnej nálade, zatiaľ čo vonku bolo tridsať stupňov.
"Každému to skutočne maximálne odporúčam, je to tá najlepšia forma brigády. Nenarobíte sa, trochu sa aj poučíte, určite sa pobavíte a navyše si aj slušne privyrobíte. Treba sa len usmievať a tlieskať - nič viac," presvedčivo láka potenciálnych komparzistov Alžbeta Václavková.
Detstvo na komparzoch
"Detstvo aj dospievanie som prakticky prežila na rôznych komparzoch a filmovačkách. Dedkov brat bol totiž kedysi zodpovedný za výber komparzistov, a tak občas zavolal aj rodinu. Raz sme so starou mamou stvárnili utekajúcich Slovanov, inokedy sme mrzli v ľahúčkom dobovom kostýme na námestí v Banskej Štiavnici," vybavuje si Darina Janovičová.
Darina niekoľkokrát tlieskala v relácii Dokáž čo vieš či Spievajte s nami. Práca komparzistu je podľa nej nesmierne únavná. Neustále sa totiž na niekoho čaká a medzi jednotlivými zábermi sú dlhé prestoje. "V štúdiu je zas teplo, dusno, človek len sedí bez pohnutia na stoličke a má sa tváriť nadšene. Za to potom dostane výplatu, ktorú bez problémov minie za obed v reštaurácii. Ja to jednoducho otravné a zdĺhavé. A to nehovorím o tom, že sa ani nemusíte na televíznej obrazovke vidieť. Ste iba jeden z anonymnej masy, neznamenáte nič. Som rada, že som si našla stabilnú prácu a nemusím nikde robiť cvičenú opicu," dodáva s nechuťou Darina. Tvrdí, že televízni moderátori sa s ľuďmi príliš nebavia, starajú sa najmä o svoju prácu a tlieskajúce obecenstvo neskôr odchádza domov rozčarované. (mad)
