Academia Istropolitana - južná časť budovy je zakrytá, momentálne v nej prebieha rekonštrukcia. Z Ventúrskej ulice delí objekt na severný a južný dom vstupný portál. Severný dom je v správe Vysokej školy múzických umení, južný odkúpila spoločnosť School House, s. r. o. Po rekonštrukcii má byť v suteréne kaviareň, klub a výstavno-predajné priestory. Na prvom a druhom poschodí budú kancelárie firiem, podkrovie bude určené na ubytovanie a technické zázemie.Parcely, na ktorých sa nachádza Academia Istropolitana (1467 - 1490), si prenajal v roku 1388 taliansky kupec Ventur. Neskoršie ich aj odkúpil, pretože na nich postavil domy, o ktorých sa pamiatkari domnievajú, že existujú dodnes.
Prvé správy o samotnom dome sú z 15. storočia. V roku 1430 v ňom Gašpar Venturi so súhlasom kráľa Žigmunda zriadil mincovňu. V roku 1442 boli už domy v majetku Štefana Gmaitla a jeho manželky. O tridsať rokov neskôr boli vlastníctvom profesora a vicenkancelára Academie Istropolitany, a potom sa opäť stali majetkom potomkov Gmaitlovej rodiny.
Počas 16. a 17. storočia sa vlastníci domov viackrát zmenili. Veľká prestavba gmaitlovských domov bola v štyridsiatych rokoch 17. storočia. V západnej časti gmaitlovských domov bola v 17. storočí kráľovská mincovňa. Dom bol aj v 18. storočí označovaný ako Stará mincovňa. Od roku 1720, po zrušení mincovne, gmaitlovská časť bývalých budov Academie Istropolitany slúžila len na bývanie.
V rokoch 1918 - 1938 bola v budove vzdelávacia inštitúcia - slovenská odbočka Robotníckej akadémie a od roku 1980 sídli v budove Vysoká škola múzických umení.
Z archívno-historického výskumu Mestského ústavu ochrany pamiatok
Stavebné povolenie na rekonštrukciu Academie Istropolitany vydal miestny úrad v Starom Meste a schválil ju aj Krajský pamiatkový úrad. Napriek tomu však - podľa niektorých pamiatkarov - rekonštrukcia negatívne ovplyvní pamiatkovú hodnotu budovy, lebo Krajský pamiatkový úrad schválil zmenu funkčného využitia objektu. "Academia Istropolitana nemala len architektonickú a výtvarnú hodnotu. Ako sídlo prvej univerzity v Uhorsku bola kultúrno-spoločenským symbolom. Zrekonštruovaná budova sa bude využívať na komerčné aktivity, ktoré už nebudú tento symbol pripomínať," tvrdia.
Názory pamiatkarov sa rôznia
Funkčné využitie objektu z historického hľadiska však nie je také jednoznačné. Názory pamiatkarov na otázku, či na tomto mieste bola skutočne Academia Istropolitana, sa rôznia. Historické pramene potvrdzujú iba toľko, že budova bola napísaná na dvoch profesorov akadémie.
Od konca 15. storočia, keď akadémia zanikla, až do šesťdesiatych rokov 20. storočia žili domy na tomto území svojím vlastným mestským životom. Boli tu byty, prevádzky a obchody, ktoré kultúrny symbol akadémie taktiež nepripomínali. Vysoká škola múzických umení v objekte sídli až od roku 1980.
Posledný výskum južného domu Academie Istropolitany realizoval nedávno Mestský ústav ochrany pamiatok. "Výskum potvrdil gotický pôvod domu zo 14. storočia, veľkú prestavbu v 15. a ďalšiu koncom 16. storočia. Jednotlivé časti budovy pochádzajú z rôznych období. Zachovali sa gotické fragmenty, ku ktorým patrí portál nad podjazdom a suterény zo 14. a 15. storočia, keď v dome bývala obchodnícka rodina Venturiovcov z Florencie," hovorí Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Koncom 16. storočia bol dom prestavaný, pravdepodobne pre statické poruchy, ktoré mohlo zapríčiniť zemetrasenie a požiare. V 17. storočí boli budovy Academie Istropolitany obývané mešťanmi. Majitelia jednotlivých domov sa často menili a domy stavebne upravovali. Južný dom bol samostatný a mal v 19. storočí štyri obchodné vstupy z ulice na miestach, kde sú v súčasnosti umiestnené okná.
Paradoxy historickej obnovy
"Južný a severný dom 'zliala' dokopy až úprava objektov na akadémiu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a rekonštrukcia fasády, ktorá mala vzbudzovať dojem vizuálne jednoliatej budovy. Scelenie južného a severného domu malo napomôcť prezentácii Academie Istropolitany ako ucelenej historickej inštitúcie," hovorí Štassel. Paradoxné podľa neho je, že práve úprava, ktorá mala zhodnotiť historickú hodnotu objektu, ho z pohľadu pamiatkarov najviac poškodila.
"Na poschodiach boli vybúrané múry, schodiská aj detaily a priestor bol z väčšej časti prestavaný. Počas tejto rekonštrukcie sa pamiatková podstata do veľkej miery stratila."
Faux pas stavebných úprav
Časť pamiatkarov považuje viaceré úpravy za "odvážne".
V stredovekom murive na strane gotických oblúkov bol vyrúbaný otvor a priamo v ich susedstve umiestnia plynomer a elektrorozvádzač. Za architekonické faux pas sa považuje aj nezladenosť striech na dvornom krídle severného a južného domu.
"Na severnom dvorovom krídle je valbová sedlová strecha a nad južnou stranou bude manzardová strecha s presklením. Manzardová strecha sa na prestrešenie stredovekých meštianskych domov nepoužíva, majiteľ však na tomto type trvá,"argumetujú.
Manzardová strecha sa používala na prestrešenie barokových palácov, je masívnejšia ako sedlová strecha a pripomína čiapku. Takýto typ strechy má napríklad Reduta.
Typovo nezladené strechy Academie Istropolitany bude vidno v dominantnom vizuálnom pohľade z Hradu, z nádvoria akadémie, ako aj z iných výškových budov v meste.
Za jedno z pozitív rekonštrukcie sa považuje nanovo postavené renesančné schodisko.
JANA PARKROVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ,
PAVOL FUNTÁL a ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
