Z Prešporka vyvážali parádne koče do podunajských kráľovstiev
Ulice a námestia Bratislavy
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Grajciarová reštaurácia na nároží Preyszovej (Heydukovej) a Mariánskej ulice (neskôr La Paloma, Smíchovská reštaurácia). Fotografia z obdobia okolo roku 1960.
Ulice a námestia Bratislavy
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
Do pravého uhla zalomená ulica Ferdinandovho mesta nateraz spája Špitálsku ulicu s Trhovým námestím. Ak sa však v blízkej budúcnosti otvorí plánovaná, so Špitálskou rovnobežná ulica, ktorá spojí Kolársku s Mariánskou, vtedy vyústenie Kolárskej do Trhového námestia bude už mať meno plánovanej novej ulice.
Názov Kolárska ulica historicky pripomína úctyhodné kolárske remeslo, ktorému sa v Prešporku odjakživa darilo. V meste, kde malo poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo aj vinohradníctvo také významné zastúpenie, ale kde aj povozníctvo bolo výdatným zdrojom zárobku, nemohlo byť kolárstvo bezvýznamným remeslom.
Kolári sa skutočne hojne spomínajú v našich stredovekých písomnostiach: v daňových, pozemkových a účtovných knihách. Z jednotlivých údajov vysvitá, že okrem svojho remesla sa hodne zapodievali aj vinohradníctvom a predajom vína, a okrem obyčajných vozov vyrábali aj parádne koče.
Aj v novších časoch sa v Prešporku vyrábali pekné koče, ktoré sa vyvážali ako exportný tovar na Dolnú zem, do Horného Uhorska, ale aj do podunajských monarchií. Aj dnes má Prešporok znamenité továrne a dielne na výrobu kočov, najmä firmy Anton Marschall a J. Hruschka majú výbornú povesť.
Okrem nich existuje aj hodne slušných menších kolárskych a lakovačských dielní. Nateraz je v Kolárskej ulici nemocenská pokladnica obchodníkov a zamestnancov obchodu.
Heydukova bola Preyszova
Plánovaná ulica Ferdinandovho mesta, ktorá bude spájať Trhové námestie s Mariánskou ulicou a povedie paralelne so Špitálskou, dostala meno na počesť Krištofa Preysza, ktorý sa narodil v Prešporku v roku 1515. Preslávil uhorskú učenosť aj v zahraničí, najmä v nemeckých vedeckých kruhoch. Bol tajomníkom brandenburského volebného kniežaťa Žigmunda, potom profesorom na frankfurtskej a kráľoveckej univerzite a autorom viacerých vedeckých diel.
Mariánska ulica
Táto ulica Ferdinandovho mesta spája Špitálsku ulicu s Obchodnou, respektíve s Kollárovým námestím. Do nej vyústi plánovaná Preyszova. Mariánska ulica vznikla v roku 1849 a 9. novembra toho istého roku podal hospodársky výbor návrh mestskej rade, aby novej ulici dala meno. Plenárne zasadanie mestskej rady ju pomenovalo Mariánskou ulicou, a toto rozhodnutie schválila aj mestská rada na zasadnutí 28. júla 1879, keď sa upravovali názvy ulíc.
Za svoje meno vďačí Mariánska ulica tej skutočnosti, že na starom dome v záhradnej časti ulice bola umiestená kamenná socha Panny Márie. Táto pekná socha sa dosiaľ zachovala a teraz zdobí stenu nových Honvédskych (Hurbanových) kasární, ktorých trakt je obrátený do Mariánskej ulice. Predtým sa na ulici nachádzal obľúbený zábavný podnik Mariánska záhrada.
