So zaujímavým spôsobom spoluautorstva a nemenej zaujímavou knihou prišlo prednedávnom Vydavateľstvo PT Alberta Marenčina. Autor diela Obsadenie Bratislavy Jozef Hanák poskytol na publikovanie vzácny historický materiál. V posledných dvoch týždňoch sa ...
Takto si predstavoval budúcnosť Bratislavy dobový fantasta. FOTO - ARCHÍV JOZEFA HANÁKA
So zaujímavým spôsobom spoluautorstva a nemenej zaujímavou knihou prišlo prednedávnom Vydavateľstvo PT Alberta Marenčina. Autor diela Obsadenie Bratislavy Jozef Hanák poskytol na publikovanie vzácny historický materiál. V posledných dvoch týždňoch sa v prieskumoch kniha pohybuje medzi najpredávanejšími titulmi. Do literárnej podoby ju prerozprával spisovateľ JÁN ČOMAJ ( na snímke dole).
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Ako vlastne vyzerala vaša spolupráca s pánom Hanákom?
Kniha bola približne v štádiu ušľachtilej suroviny, keď som pristal na ponuku literárne ju upraviť. Autor mal snahu zachovať všetko, čo zozbieral, zapísal, zaarchivoval a uložil do obálok. Ibaže presila archívnych materiálov by nebola dostatočne čítavá a čitateľa by unavila. Nedalo sa to riešiť kozmetickými zásahmi. Knihu bola treba literárne pretlmočiť.
Aký mala Bratislava v tom čase štatút a aká atmosféra tu panovala?
Bratislava bola súčasťou ČSR iba formálne, hoci v našom vedomí figuruje ako jedna z jej metropol od začiatku. No stala sa ňou až v zime 1919. Budapešť túto skutočnosť nemienila prijať, ani maďarská župná a mestská vrchnosť, ani policajné úrady, ani vojsko, pripravené na petržalskej strane vo vhodnej chvíli zaútočiť. Starý, vtedy jediný dunajský most bol podmínovaný.
Možno dnes povedať ešte niečo celkom nové o starej Bratislave?
Práve o tomto období väčšina Bratislavčanov nemala doposiaľ ucelenú predstavu. Aj spomínané vydavateľstvo nás presviedča, že sa dá toho povedať veľmi veľa. Knihy o Bratislave na trhu zaujali. Benyovszkého zväzky vyšli v reedícii bez nejakých väčších zásahov. Obľubu si získali Satinského alebo Ortvayove knižky, napríklad o časti dnešného Starého Mesta, zvanej Ferdinandovo. Mnoho nových a prekvapivých pohľadov na Bratislavu ponúka aj Hanákova kniha, ako aj ďalšie, rovnako pútavé tituly. Na besedy o nich chodí veľa mladých ľudí.
Chystáte s pánom Jozefom Hanákom spoluprácu aj do budúcna?
Mal som obavy, že pán Hanák bude - ako každý autor - namietať proti môjmu spôsobu prerozprávania, najmä voči kráteniu a vyraďovaniu tých materiálov, ktoré naozaj patria do rúk historikov. No aj on, aj vydavateľ boli s výsledkom spokojní. Dostal som od nich ponuku na spracovanie ďalšej knižky, s čím som ani nerátal. Navyše aj sám chystám knihu o Petržalke - jednak z archívnych materiálov, ale aj z rozprávania ešte žijúcich starých Petržalčanov. V týchto dňoch som si preštudoval aj nový Hanákov rukopis a čitateľov môžem ubezpečiť, že z neho vzniká ďalšia zaujímavá kniha s pracovným názvom Prešporská doba temna. Pokrýva obdobie približne 1820 - 1920. Bol to čas toho najsilnejšieho sociálneho a národnostného útlaku, aký kedy v Bratislave panoval. Pán Hanák má aj k tejto téme vari dvesto fotografií.
Autor: JÁN LITVÁK