Michaela Gregorovičová (na snímke) počas štyroch mesiacov videla Niagarské vodopády a mesto New York. FOTO ARCHÍV - MICHAELA GREGOROVIČOVÁ
Okrem veselých zážitkov prichádzajú slovenskí študenti z USA niekedy aj s negatívnymi skúsenosťami.
Michaela Gregorovičová sa koncom septembra vrátila po štyroch mesiacoch z mesta Buffalo v štáte New York.
V kaviarni typu rýchleho občerstvenia, ktorá sa nachádzala nad diaľnicou, predávala kávu, zmrzlinu, koláče, sendviče a mrazené nápoje. V trojzmennej prevádzke pracovala osem hodín denne, v špeciálnych prípadoch dvanásť. Tvrdí, že Američania sú ako zákazníci drzí a rozmaznaní, peniaze hádžu pokrčené ako smeti a majú zvláštne požiadavky.
"Bývala som v hoteli Holiday Inn, čo bol jeden z najdrahších typov ubytovania vôbec. Veľa ľudí vravelo, že by sa radšej uskromnili v ubytovaní, len aby si viac zarobili. V izbe sme mali mikrovlnku a jeden kávovar. Väčšinou som jedla ovocie, jogurty, sáčkové polievky či varené zemiaky. Inak sme sa stravovali v typickom americkom fastfoode. Ja som našťastie nepribrala, lebo jednu skúsenosť z podobnej brigády na Slovensku už mám. Ostatní však z kalorických jedál pribrali," hovorí Michaela.
"Bývali sme v podstate na parkovisku. Oproti bol síce jeden obchod, ale inak sme boli absolútne izolovaní od okolitého sveta, a preto sme nemali šancu nájsť si nejakých miestnych kamarátov. Keď sme chceli ísť do väčšieho nákupného centra, museli sme šlapať polhodiny pešo. Najbližšia autobusová zástavka bola taktiež vzdialená asi tridsať minút od nás. V Amerike nikto nechodí pešo a miestni sa na nás z auta pozerali ako na nevšednú atrakciu," spomína na chvíle, keď sa partia študentov cítila ako pri návšteve inej planéty.
Michaela prišla do Ameriky kvôli zábave a zlepšeniu svojej angličtiny. V hoteli však bývalo dvadsať Slovákov a v robote to častokrát vyzeralo podobne. "Nebolo nič neobvyklé, že v zmene boli štyri Slovenky a jeden manažér z Juhoafrickej republiky, ktorý sa postupne naučil aj niečo z našej reči," smeje sa. "Moji noví známi boli nespokojní, lebo tam neboli žiadne možnosti na vyplnenie voľného času. Ja som bola napríklad v bare iba jedenkrát, a to som očakávala, že budeme chodiť von pravidelne."
O veľkom zárobku sa nedá hovoriť už vôbec. Naši Slováci pri Buffale inkasovali najnižšiu sumu, ktorá predstavuje šesť dolárov za hodinu plus prepitné.
Michaele našla prácu prostredníctvom agentúry, a preto nemohla svojho zamestnávateľa opustiť. "Pozvali nás na špeciálne stretnutie, na ktorom nám povedali, že ak opustíme tohto zamestnávateľa, zrušia nám víza a už nikdy sa nebudeme môcť vrátiť do Ameriky. Keby som išla aj o rok, prácu by som si radšej našla sama cez internet. Množstvo zamestnancov odtiaľ chcelo odísť, ale americká spoločnosť, cez ktorú sme sa do krajiny dostali, neskôr ani nedvíhala telefóny a nemala žiadnu snahu pomôcť nám.
Myslím si, že na toto miesto by žiadny Američan robiť nešiel a ja by som to neodporúčala ani Slovákom. Túto skúsenosť však neľutujem, spoznala som aspoň nových ľudí, s ktorými chcem udržiavať kontakty naďalej," dodáva Michaela Gregorovičová.
MARÍNA DOBOŠOVÁ
