Častým dôvodom na chovanie psa v meste je osamelosť, zvlášť u starých ľudí. Anonymita panelákov a odcudzenie po roku 1990 prispievajú k zvyšovaniu počtu psov v mestskom prostredí. Z hľadiska psychológa proti tomu nemožno namietať, myslí si Dr. Martin Miler z polikliniky v Podunajských Biskupiciach. Ide totiž o istú formu psychohygieny, keď si majiteľ a pes vytvoria vzťah, ktorý supluje medziľudský kontakt. Problém nastáva, keď človek prestane vnímať hranicu medzi zvieraťom a človekom a neberie ohľad na spoluobčanov. Z toho vyplýva bezohľadnosť až agresivita niektorých psičkárov voči okoliu, ak ide o záujmy psa. Dôležité je určiť si priority a najmä v prípade starších ľudí navštíviť klub dôchodcov, alebo sa inak zapojiť do spoločenského života. Samostatným problémom je chov psov v bytoch a v rodinách, kde potom starostlivosť o zviera nezvládnu. Podľa Milera je vhodné správne odhadnúť vlastné možnosti a prípadne si zvoliť za spoločníka operenca alebo bytové plemeno mačky.
Podľa záznamov Slobody zvierat bolo tento rok nahlásených na tiesňovú linku 3446 zvierat, z ktorých bolo umiestnených 734 psov a vrátených pôvodnému majiteľovi 465. "Kedysi sme vrátili alebo umiestnili aj tritisíc psíkov za rok, ale teraz tento počet klesol približne na 1000 zvierat," povedala Lenka Ondrejcová, dispečerka útulku Slobody zvierat. Majitelia zvierat sú zo zákona povinní nahlásiť tomuto útulku aj straty domácich miláčikov. Tento rok sa zatiaľ podľa záznamov Slobody zvierat stratilo 640 psov.
Ak niekto spozoruje psa, ktorý sa pohybuje po meste bez majiteľa, mal by ho podľa rád útulku dlhšie pozorovať - pes totiž nemusí byť vyhodený, len zablúdil alebo hľadá hárajúcu fenu. Sloboda zvierat odporúča poprechádzať sa s ním, možno ho zavedie na miesto svojho bydliska.
Niektorí nezodpovední majitelia sa však o osud svojho strateného psa nezaujímajú a spoliehajú sa, že im útulok nájde nového pána.
