Problémy s jeho nízkou hladinou a vysychajúcimi stromami na ostrove Kopáč však v rozhodujúcej miere vyriešila už päť rokov predtým stavba Vodného diela Gabčíkovo. Sprietočneniu ramena pomohlo najmä odstránenie umelých prehrádzok - štupľov - z jeho koryta. "Voda však teraz do ramena vteká z oboch jeho koncov a kdesi v prostriedku sa stráca - nepreteká ním jedným smerom, ako by mala," hovorí Peter Vyskočil, nezávislý konzultant. Za týchto okolností majú podľa jeho slov snahy o zavodňovanie a sprietočňovanie ramena len symbolický význam.
"Keď sa v roku 1992 po dokončení Vodného diela Gabčíkovo zaplnilo dovtedy suché Biskupické rameno vodou, vynorila sa otázka, či má pripravovaný projekt ešte zmysel," hovorí Vyskočil
"Napokon sa kompetentní uzniesli, že na dosiahnutie optimálneho stavu treba hladinu vody v ramene zvýšiť ešte o 50 až 70 cm. A tak po 30-ročnom úsilí ochranárov konečne uzrelo svetlo sveta podivné ekologické dielo. Dnes je však hladina vody v ramene ešte nižšia ako vtedy, čo je dôsledkom aj postupného zanášania dna hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo."
Napriek tomu donedávna vysychajúce stromy na ostrove si očividne našli optimálne podmienky. Pozitívne podľa Vyskočila je aj to, že okrem spomínaných štupľov odstránili z ramena aj divoké skládky odpadu a vybudovali tu náučný chodník.
Ostrov Kopáč je naozaj zaujímavým kúskom prírody a zurčiaca dunajská voda, privádzaná umelým kanálom do ramena, budí seriózny dojem, že sa tu realizuje čosi ekologické.
"Pre investora predstavuje Biskupické rameno dôležitý bod jeho ekologického imidžu a pre koordinátora ďalší dokončený ekologický projekt. Ani jeden, ani druhý nedajú na dielo dopustiť," pokračuje Vyskočil. "Z pohľadu reálnych ekologických kritérií je však dielo na Biskupickom ramene bezvýznamné."
JANA PARKROVÁ
FOTO - PETER VYSKOČIL
Ekologické dielo na Biskupickom ramene pozostáva z umelého kanála na prívod dunajskej vody a z trojice vzdúvacích stupňov v koryte ramena na zabezpečenie stanoveného zvýšenia hladiny. Množstvo privádzanej vody malo predstavovať 300 až 600 litrov za sekundu. "V skutočnosti sa do ramena minulý rok privádzala len desatina z minimálneho stanoveného množstva, čo nestačilo ani na pokrytie prirodzených strát v ramene. Po septembri 2003, keď sa problém prvý raz medializoval, sa privádzané množstvo krátkodobo zvýšilo na 170 litrov za sekundu, v tomto roku sa však znížilo na 110 - 130 litrov. Pritom o cieľavedomejšiu manipuláciu na vzdúvacích stupňoch či o nejaké serióznejšie zhodnotenie výsledného efektu diela sa za sedem rokov jeho existencie nikto prakticky ani len nepokúsil," hovorí Peter Vyskočil.
