Pôdorys zvyškov veľkomoravskej baziliky (na snímke tmavší) a neskoršej stavby (svetlejší). FOTO - ARCHÍV
Z histórie Bratislavy
Prepošstvo na hrade
Archeologický výskum na Bratislavskom hrade vedený profesorkou Tatianou Štefanovičovou zdokumentoval, že na východnej terase stála už v 9. storočí bazilika obkolesená cintorínom. Niektorí odborníci tvrdia, že práve Bratislavský hrad bol v období Veľkej Moravy predovšetkým cirkevným centrom a pravdepodobne aj sídlom biskupstva. Písomne to však nemáme doložené.
Je však isté, že na hrade bolo zriadené prepošstvo s kolegiálnou kapitulou. Potvrdzuje to listina z roku 1114, v ktorej sa uvádza, že pre ňu bol postavený kostol zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi. Podľa archeologického výskumu stál tento kostol na mieste spomínanej baziliky, jeho základy však boli posunuté smerom na západ. Kostol pre kapitulu bol spojený s budovou prepošstva, z prepojenia sa zachovali základy schodiskového priestoru.
Bratislavské prepošstvo s kapitulou bolo oficiálne uznávaným hodnoverným miestom (loca eredibila). Malo právo vlastniť pečať, ktorou sa potvrdzovala hodnovernosť listín.
Sťahovanie kapituly
Začiatkom 13. storočia prebiehali v Uhorsku boje o uchopenie kráľovskej moci medzi Imrichom a jeho bratom Ondrejom II., otcom svätej Alžbety, ktorá sa v roku 1204 narodila práve na Bratislavskom hrade.
Kapitulu v tom čase navštevovalo mnoho ľudí a mohli sa medzi nimi skrývať nepriateľskí vyzvedači. Preto kráľ Imrich požiadal rímskeho pápeža Inocenta II. o vydanie súhlasu s preložením kapituly na podhradie. Súhlas však vydal 20. apríla 1221 až jeho následník, pápež Honorius III. Hneď nato sa začalo s premiestňovaním prepošstva i kapituly.
Premiestnili ju na Kňazskú ulicu - dnešnú Kapitulskú, kde bol aj malý románsky kostolík Najsvätejšieho Spasiteľa na podhradí. Kostolík bol čoskoro nepostačujúci, a tak ho v 14. storočí začali prestavovať na väčší gotický, stojaci dodnes - je ním Konkatedrála svätého Martina.
