reň nakoniec namrzene opustil. "Musia ihneď zaplatiť tridsať korún. Kto nezaplatí, nemôže tu ostať," dodala mladá sociálna pracovníčka.
Kvôli sychravému, upršanému počasiu nemala nocľaháreň v prvých dňoch po znovuotvorení o nocľažníkov núdzu. Niektorí sa nervózne prechádzali po ubytovni. Iní si už porozkladali svoje veci v jednoducho zariadených izbách a priateľsky debatovali sebou. "Je zaujímavé, že medzi ubytovanými nevznikajú takmer nikdy nijaké konflikty. Zatiaľ sme nemuseli riešiť nič závažnejšie, zväčša sú to iba drobnosti. Títo ľudia sú radi, že majú kde prespať v teple, suchu, dostanú nejaké teplé jedlo," poznamenal sociálny pracovník. "Ľudia si sem nemôžu nosiť alkohol, nemôžu prísť opití a nemôžu tu fajčiť. Iné obmedzenia nemáme," dodal.
Pred ubytovňou postával a pofajčieval aj 43-ročný Laco. "Bez domova som už takmer tri roky a predošlé zimy boli hrozné. Prespával som u známych, no niekedy som skončil aj na ulici.Vtedy mi nebolo všetko jedno. O tejto ubytovni mi povedali kamaráti, toto bude moja prvá noc tu. Som rád, že za tridsať korún mám posteľ aj jedlo," povedal. (oba)
