Pri výrobe diplomových prác čakajú na študentov aj prebdené noci či izba zaplnená papiermi.
ILUSTRAČNÉ FOTO - LUBOŠ PILC
Počas štúdia na vysokej škole napíšu študenti množstvo seminárnych a ročníkových prác. Tieto spolu s diplomovými prácami musia spĺňať určité požiadavky na úpravu.
"V minulom ročníku som u pána profesora robila seminárnu prácu. Vyžadoval presný počet riadkov na strane. Nestačilo upraviť len veľkosť písma a riadkovanie, ale bolo treba upraviť aj okraje podľa technickej normy. Tá je podľa môjho názoru zbytočne rozsiahla. Malo by ísť viac o obsah ako formu. Nikto sa predsa nebude pozerať na to, či mám odsadených tri a pol centimetra alebo rovné štyri. Seminárku mi iba kvôli nevyhovujúcemu počtu riadkov, nakoniec profesor dvakrát vrátil späť," hovorí druháčka na Univerzite Komenského Elena Špeťková.
"Tento rok sme písali bakalársku prácu a kvôli formálnej úprave sme mali dokonca aj jeden špeciálny seminár, kde nám naša docentka niekoľko hodín vysvetľovala, ako má práca vyzerať. Medzi spolužiakmi prevládal názor, že budeme postupovať podľa kníh Dušana Katuščáka. Nakoniec nám prednášajúci na seminári povedal, že si máme zvoliť svoj vlastný štýl, ktorý budeme uplatňovať rovnako v celej práci. Vraj sa nemáme zaťažovať normami, ktoré si aj tak každý vyloží po svojom. Na štátniciach v júni neskôr profesori ani nečítali obsah práce, ale zamerali sa na nepodstatné detaily, ktoré nám vyčítali. Pamätám si tiež, ako nám vyučujúci v zimnom semestri vracal seminárky kvôli úplne nepodstatným gramatickým chybám," spomína Bratislavčanka Patrícia Bucková, ktorá študuje v Trnave.
"Študenti nevedia po slovensky a vo svojich prácach robia množstvo gramatických chýb. Aj preto im častokrát vraciam práce na prepracovanie a doplnenie," potvrdzuje Patríciine slová pedagóg Filozofickej fakulty Samuel Brečka, ktorý každoročne robí školiteľa desiatkam poslucháčom.
"Úroveň diplomoviek nie je dostatočná. Najmä preto, že študenti si všetko nechávajú doslova na poslednú chvíľu a potom sa snažia vykrádať rôzne zdroje. Všetko by najradšej stiahli z internetu, nie sú schopní pracovať s prameňmi a informáciami," myslí si.
Podľa Samuela Brečku, na Slovensku existujú všeobecné normy a každá katedra si podľa nich vypracuje vlastné predpisy. Nedá sa preto vybrať len jediný záväzný postup pre všetkých. Hovorí, že študenti sa s profesormi aj napriek presným pokynom z katedier prú. "Väčšinou som sa stretol s tým, že aj po absolvovaní diplomových seminárov a vlastným školiteľom, zadanie popletú a nepochopia."
Prácu môže napísať firma
Študentom, ktorí nemajú prístup k počítaču, môže pomôcť firma, ktorá za nich prácu prepíše. Stačí, keď záujemca prinesie rukopis alebo strojom písaný podklad. "Zabezpečujeme aj formálnu úpravu, zákazníci si vždy prinesú požiadavky z katedry a my ich rešpektujeme," hovorí Gabriel Poliačik z modranskej firmy, ktorá sa zaoberá prepisovaním textov.
Cena závisí od čitateľnosti rukopisu, zvyčajne však klient zaplatí tridsať korún za stranu a dve koruny za jej čiernobielu tlač. Najviac študentov prichádza do Modry na jar, v priemere sa ukážu traja za týždeň. "Všetkých zvládame vybaviť, máme v tom už určitú prax. Diplomovky majú minimálne päťdesiat strán, ale mali sme už aj osemdesiatstranovú prácu," dodáva.
Práce na stredných školách by mali mať svoju úroveň
Požiadavky na jednotnú formálnu úroveň prác sa začínajú klásť aj na študentov stredných škôl.
"Najlepšie je orientovať sa podľa slovenskej technickej normy (STN ISO 690 z apríla 1998), platných noriem o úprave dokumentov a kníh Dušana Katuščáka dohromady. Z tohto si potom kolektív učiteľov musí urobiť také predpisy, ktoré sú najvhodnejšie pre študentov na stredných školách. Zachovávať presnú a jednotnú formálnu úpravu je veľmi dôležité. Naša škola bola prvá na Slovensku, kde študenti odovzdávali takzvanú malú diplomovku - komplexnú odbornú prácu. Je to jedna z foriem maturity," hovorí riaditeľka Školy knihovníckych a informačných štúdií Janka Zlatošová.
"Naši absolventi na vysokých školách potom nemajú problém uspokojivo upraviť napríklad seminárnu prácu. Mnohí nám dokonca hovoria, že gymnazisti často ani netušia, ako správne zapísať použitú literatúru či aké okraje majú použiť," dodáva riaditeľka školy, ktorá má technickú normu či bibliografiu zahrnutú vo svojich učebných osnovách. (mad)
