ov mesta, nie je to však lacná záležitosť. Určite to nezvládneme z našich prostriedkov, preto musíme nájsť partnerov. Jednou z možností je napríklad spolupráca so súkromným sanatóriom, ktorého súčasťou kedysi záhrada bola," hovorí staromestský starosta Peter Čiernik.
Podľa hrubého odhadu si základná sanácia vyžiada približne sedem miliónov korún, ročná údržba bude stáť viac ako pol milióna. Tento rok sa o záchranu záhrady pokúsila spomínaná asociácia, k dispozícii mali však len zlomok potrebnej sumy.
Kochova záhrada napriek tomu, že sa nachádza v centre mesta na Partizánskej, je už pre verejnosť pätnásť rokov neprístupná. Od roku 1998 je v majetku krajského úradu. Ten sa o ňu staral podľa svojich finančných možností, ktoré nepostačovali ani na základnú údržbu. Mnohé vzácne dreviny už vymreli, v súčasnosti je tu veľa buriny, divoko sa tu rozrástli agáty, bambus, orgovány. V zlom stave je aj mobiliár, schody, lavičky.
"Krajský úrad je k našim návrhom ústretový. Rokovania so všetkými subjektmi by sme chceli uzavrieť do konca roka, aby sme požiadavky na revitalizáciu mohli zaradiť do nášho rozpočtu. Dôležitá však bude spolupráca so súkromnými sponzormi a ochranármi. Bude totiž potrebné vyrúbať veľa stromov, ktoré v záhrade nemajú čo robiť, a priviezť zo zahraničia vzácne dreviny, ktoré tu pôvodne boli a vyhynuli," vysvetlil Čiernik. Ak všetko pôjde podľa plánu, chcú záhradu sprístupniť ľuďom už niekedy budúci rok.
MARTIN KÓŇA
Kochovu záhradu založili v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória a bola dielom mlynianskeho záhradného architekta Jozefa Mišáka. Záhrada sa stala vďaka nemu vzácnou zbierkou, ktorú tvorí 120 druhov cudzokrajných stálozelených listnatých a ihličnatých drevín. Prispeli k tomu aj klimatické podmienky Bratislavy, ale aj severovýchodná orientácia svahu a samotná budova, ktorá záhradu chráni pred studenými vetrami a zatieňuje pred silným slnečným žiarením. Medzi najzaujímavejšie dreviny patrili napríklad abelia veľkokvetá pôvodom z horských oblastí Mexika, v trópoch a subtrópoch pestovaný figovník, chúlostivý citrónovec trojlistý, pochádzajúci z Číny a Kórey či bambus rákosovec obrovský, rozšírený predovšetkým v tropickom pásme. Vysoko sa cenili aj farebné a tvarové variácie drevín. (japa)
