Projekt na výstavbu paláca grófa Aspremonta pred rokom 1770.
Špitálska kasáreň
Oproti Mariánskej ulici sa ťahá pozdĺž Špitálskej ulice dlhé priečelie kasární, ľudovo nazývaných Špitálska kasáreň. Spolu s pozemkom zaberajú rozlohu až 29 857 štvorcových siah. Stoja na mieste niekdajšej záhrady palatína grófa Františka Wesselényiho.
V 17. storočí bola táto záhrada vlastníctvom rodiny Wielandtovcov, v roku 1654 ju získali za 6150 zlatých jezuiti, ale pre odpor mesta ju nemohli mať oficiálne v držbe, hoci ju už užívali. Palatín František Wesselényi záhradu zhabal pre seba a prinútil jezuitov, aby sa za 1900 zlatých zriekli vlastníckeho práva v jeho prospech.
Saské knieža Kristián Augustín a ostrihomský arcibiskup tu v roku 1720 založili chudobinec a v roku 1723 zverili správu nad nimi krížovníckemu rádu červenej hviezdy, ktorý sa nedávno usadil v meste.
V roku 1744 začal arcibiskup gróf Imrich Esterházy pristavovať k budove skvostný mramorový kostol, ale stavbu prerušila jeho náhla smrť a krížovnícky rád sa presťahoval do Budína. Dnes je v budove kasáreň spoločného cisárskeho a kráľovského vojska.
Palác grófa Aspremonta
Na dolnom konci ulice stojí palác grófa Aspremonta s rozľahlou záhradou (dnes Medická záhrada - pozn. red.) s nádhernými gaštanmi a množstvom ovocných stromov. Pravé krídlo paláca siaha po Alžbetinu (Mickiewiczovu) ulicu, záhrada po Prayovu (29. augusta) a Bazovú ulicu.
Na mieste, kde stojí palác, boli pôvodne hospodárske budovy, oráčina a záhrady, ktoré patrili k mošonskému veľkokniežaciemu panstvu. Majetok získal 8. apríla 1769 za 44-tisíc rýnskych a 240 cisárskych zlatých Ján Gobert, aspremontský, rekheimský a lindenský gróf sv. Rímskej ríše. Nový majiteľ gróf Aspremont dal postaviť rozľahlý palác, ktorý bol v roku 1781 ešte v jeho rukách.
Onedlho prešiel palác so záhradou do vlastníctva kniežaťa Esterházyho, ktorý tu usporadúval veľkolepé slávnosti. Do roku 1790 viackrát koncertoval v tomto paláci Joseph Haydn s kniežacím orchestrom. V päťdesiatych rokoch, keď sa knieža dostal do finančných ťažkostí, palác aj záhrada, z ktorých nebol nijaký príjem, prišli do predaja. Palác so všetkým zariadením za 50 000 zlatých bohatý prešporský súkromník Karol Schiffbeck. Schiffbeck dal adaptovať všetky budovy na byty a tým zmenil palác na výnosný objekt.
Keď sa Augustín Tréfort, minister náboženstva a školstva, v sedemdesiatych rokoch zaoberal myšlienkou na výstavbu prešporskej univerzity, chcel získať palác so záhradou pre lekársku fakultu, keďže veľká štátna nemocnica bola priamo oproti, no požadovaná suma jeden milión sa mu zdala privysoká, preto od kúpy odstúpil.
Obchodné centrum
Dnes je Špitálska ulica rušným priemyselným a obchodným centrom. Tu má Juraj Langenthal továreň na výrobu pecí a hrnčiarskeho tovaru, kde sa vyrábajú švédske, staronemecké a stojanové pece, aj kachle s regulovaným prísunom paliva a kombinovaným vzdušným kúrením. Na celom území Rakúsko-Uhorska sa výlučne tu vyrábajú hygienické vzduchom kúrené pece podľa patentu J. Badika.
Ďalej sa tu nachádza veľkosklad dreva a parná píla firmy Sprinzl, jeden z najväčších tesárskych závodov v meste. Medzi významnejšie objednávky firmy patria tesárske práce na veži korunovačného a blumentálskeho kostola, prestavba Michalskej veže a tesárske práce pri výstavbe nového mestského divadla.
Nabudúce Kolárska ulica.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Ulice a námestia Bratislavy
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
Budova Štátnej nemocnice postavená v roku 1862, pohľad zo Špitálskej ul. pred r. 1924.
