Hiram Bullock na sobotnom koncerte v Babylone komunikuje s fanúšikom, sediac na kraji pódia. FOTO - AUTOR
Hiram Bullock je od začiatku 80-tych rokov synonymom šťavnatej, inteligentnej gitary s veľmi silným bluesovým a rockovým akcentom. Tohto amerického hudobníka si pozývajú do štúdia a na koncertné pódiá tí najslávnejší: Sting (kto by zabudol na gitarové sólo v hendrixovke Little Wing), Miles Davis, Paul Simon, Eric Clapton, James Brown a ďalšie hviezdy z džezového a funkového teritória.
Bullock ako sólový umelec sa so svojím triom orientuje na zemitejšiu hudbu, vychádzajúcu z bluesu a rocku. Tu vyniknú aj jeho spevácke kvality - je "majiteľom" zvučného, sýteho hlasu. Bullocka sme mohli počuť na BJD 1995. Po jedenástich rokoch sa do Bratislavy vrátil a v sobotu zahral koncert v klube Babylon.
Hiram Bullock je neprehliadnuteľný muzikant a rovnako neprehliadnuteľný je jeho imidž. Rozložitý vpredu aj vzadu, s dredmi lietajúcimi okolo hlavy, vysmiaty, uvoľnený, s neopakovateľným "kačacím" krokom, vždy ochotný komunikovať s publikom, váľať sa po zemi, prisadnúť si k poslucháčom. Hudba, ktorú hrá so svojou skupinou, si šou vyžaduje - nie sú to žiadne veľké výpovede, ale poctivá zmes bluesu a rocku, v ktorej na široký štýlový záber lídra len zľahka upozorňujú sofistikované gitarové sóla. Práve v nich sa jasne odráža jeho veľké muzikantské majstrovstvo.
V Bratislave očividne nie je veľa fanúšikov Bullocka, ochotných zaplatiť za lístok. V klube bolo viac-menej prázdno, obsadený bol len balkón, pod pódiom sa zhromaždil menší zástup, v sále sa však dalo voľne prechádzať. Koncerty sú o vzájomnom prenose energií z publika na divákov a naopak. Kde nie je dosť ľudí, energetický prenos sa nekoná. Možno tento fakt spôsobil trochu chladný dojem.
Kapela, samozrejme, odviedla profesionálny výkon, bolo cítiť, že títo ľudia hrajú spolu roky. Čierny bubeník Jeremy Gaddie zaimponoval nekompromisným rockovým búšením, ktoré však v sebe ukrýva aj funkovú vláčnosť. Na druhej strane, v hre bieleho basgitaristu Franka Gravisa funky chýbalo úplne, navyše hral trochu škrobene, ako z basgitarovej školy. Maximum pozornosti si beztak uzurpoval Bullock. Diváci počuli väčšinou spievané skladby, kde svojimi vokálmi účinne asistovali ďalší dvaja členovia skupiny. Úspešné boli cover verzie: Every Breath You Take od Police, samozrejme, Little Wing či rocková zmes (medley), kde sa trio zmenilo na nekompromisnú bigbítovú skupinu. Aj v pôvodných skladbách zaznelo niekoľko sviežich citácií (Ružový panter, Evil Ways od Santanu).
Na svoje si prišli hlavne bluesmani a rockeri. Človek, ktorý pozná Hirama Bullocka aj z alternatívnejších projektov, z vystúpenia odchádzal trochu nenaplnený. Aj do takejto hudby sa dá prepašovať viac nuáns, ale to je, samozrejme, vec prístupu. Hiram Bullock je živočích, očividne pôžitkár, ktorý sa chce baviť a ktorý chce baviť ľudí, tak aké komplikovanosti.
MARIAN JASLOVSKÝ
