V tejto budove sa rozhodlo o samostatnosti Slovenskej republiky - Národná rada Slovenskej republiky. Do roku 1945 to bol Župný dom. V jeho zasadačke sa okrem župných zhromaždení konali aj prednášky, koncerty či výstavy.
Až do 19. storočia sa ulica volala Lichtensteig, potom sa premenovala podľa kostola na Kapucínsku. Na Župnom námestí, do ktorého ulica ústi, sa kedysi konali trhy. Dnes sa tu spolu s ľuďmi preháňajú električky aj autá. Kapucínska je prvou električkovou zastávkou za tunelom pre tých, ktorí smerujú z Karlovej Vsi na Obchodnú ulicu. ELA NAHÁLKOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Tunel, ktorý ústi na Kapucínsku ulicu, sa využíva pre električkovú dopravu. Počas druhej svetovej vojny bol protivojnovým krytom.
Kapucíni prišli na územie Bratislavy v 17. storočí. Kláštor a kostol kapucínov začali stavať roku 1708 s podporou kniežaťa Imricha Eszterházyho. Pôda tam však bola bahnitá - stavalo sa pravdepodobne na mieste vodnej nádrže pre napájanie dobytka - a kostol sa začal prepadávať. Museli ho sčasti zbúrať a znovu postaviť. Dnešnú neorománsku fasádu, ktorá sa vymyká inak jednoduchej architektúre, navrhol architekt Ignác Feigler v 19. storočí. Nad vchodom je socha svätého Štefana Kráľa od Antona Brandla.
Výrazný barokový kostol trinitárov sa nedá prehliadnuť ani za električkovým vedením a lešením. Postavili ho v 18. storočí na mieste zrúteného Kostola svätého Michala. Stojí na rohu Župného námestia. V stredoveku bolo toto námestie nezastavaným priestorom pred mestským opevnením, zachovaným za účelom dobrého výhľadu pre strelcov. V minulosti sa tu konali trhy, na ktorých sa predávali hospodárske nástroje, na jeseň kapusta a kel. Preto sa tento priestor nazýval spolu s dnešným Hurbanovým námestím Kohlmarkt - Kelový trh.
