Hala preskleného nádvoria v Paláci Leopolda de Pauliho.
Obnova historických budov Univerzitnej knižnice bola rozdelená do troch samostatných stavieb - kláštora klarisiek na Klariskej 3 a 5 (stavba č. 1), ďalej Paláca Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej 1 a Ventúrskej 13 a Paláca Leopolda de Pauliho na Ventúrskej 11 (stavba č. 2), a napokon nadzemných a podzemných skladov, Lisztovho pavilónu a Lisztovej záhrady (stavba č. 3). Rekonštrukčné a stavebné práce kláštora klarisiek sú ukončené, kolaudácia prebehla 19. júna minulého roka. Objekt sa do ukončenia druhej stavby dočasne využíva na administratívne účely.
Druhá stavba, Palác Uhorskej kráľovskej komory a Palác L. de Pauliho, teda hlavné priestory Univerzitnej knižnice, zostávajú do apríla budúceho roka pre verejnosť uzatvorené.
Ako najproblematickejšia sa ukázala tretia skupina stavieb. Požiarne a bezpečnostné hľadiská a výsledky statických a pamiatkarských prieskumov si vynútili zmeny v pôvodnom programe, museli byť napríklad zrušené už existujúce sklady v palácových priestoroch. Potrebné skladovacie priestory sa získajú stavbou dvojpodlažných podzemných skladov a šesťpodlažných nadzemných skladov v areáli Lisztovej záhrady.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Prvá stavba Kláštor klarisiek
Pôvodne stredoveký kláštor cisterciánskeho rádu z 13. storočia sa nachádza na Klariskej 3 a 5.
Kolaudácia týchto priestorov prebehla v lete minulého roka. V súčasnosti až do ukončenia druhej stavby sa objekt využíva na knižničné činnosti a pre verejnosť je uzatvorený. Len na vrátnici sa vracajú knihy zapožičané ešte pred začatím rekonštrukcie.
V takzvanom Klariseu bude prezenčná knižnica najvzácnejších historických fondov a slovacík s voľným prístupom približne ku 100-tisíc knižničným jednotkám.
Časť tretej stavbyLisztov pavilón
Rokokový záhradný pavilón z 18. storočia je súčasťou objektu Paláca de Pauliho. Pozemné sklady v Lisztovej záhrade sú najväčším problémom. Jej rekonštrukciu spomalil nález a následný archeologický prieskum pozostatkov stredovekej hospodárskej stavby.
Budova je určená na mimoknižničné, kultúrne a spoločenské aktivity. V areáli záhrady budú nové sklady.
Druhá stavbaPalác Uhorskej kráľovskej komory
Palác na Michalskej 1 a Ventúrskej 13 je dielom architekta G. B. Martinelliho, postavený bol v rokoch 1753 - 1756. Rekonštrukčné a stavebné práce boli ukončené a stavba bola 21. septembra tohto roku skolaudovaná.
V budove bude všeobecná študovňa s encyklopedickou a slovníkovou literatúrou, špecializované študovne s voľným výberom, americká, ruská a rakúska knižnica, na vyšších podlažiach administratívne prevádzky a výpočtové stredisko.
Palác Leopolda de Pauliho
Palác na Ventúrskej 11 bol postavený v rokoch 1775 a 1776 podľa plánov a pod vedením F. K. Romischa na mieste neskorostredovekej kráľovskej kúrie.
Rekonštrukčné a stavebné práce stále prebiehajú, dokončené budú v novembri tohto roku.
Vstupné a spoločenské priestory budú mať ťažisko v novej hale, ktorá vznikne presklením pôvodného nádvoria. Súčasťou objektu bude viacúčelová sála pre 120 ľudí, prístupná aj z mimoknižničných priestorov.
V budove zostávajú sklady, vybavené novou sústavou výťahov.
Univerzitná knižnica v číslach
* celkový rozpočet na rekonštrukciu je 496 miliónov korún
* na prvú stavbu sa vynaložilo 81 miliónov, na druhú stavbu sa vynaloží okolo 300 miliónov a na tretiu 90 miliónov
* na interiérové zariadenie sa vynaloží spolu 32 miliónov
* na informačné technológie sa vynaložilo asi 17 miliónov korún, na budúci rok to bude 11 miliónov
* vo fonde knižnice je okolo 2,5 milióna kníh
* ročne sa na nákup kníh a periodík vynaloží 5 až 8 miliónov korún
Najstaršia vedecká knižnica v Slovenskej republike funguje od roku 1919, hoci korene jej vzniku sa dajú sledovať až ku knižnici prvého kolégia v Trnave, založenej roku 1561.
Najprv bola knižnicou Univerzity Komenského a popri svojom akademickom poslaní plnila až do roku 1954 funkciu národnej knižnice. Už v roku svojho vzniku získala právo na povinný výtlačok kníh a periodík z územia Slovenska.
Od roku 1954 je vedeckou knižnicou s celoslovenskou pôsobnosťou, ponechala si však názov Univerzitná knižnica, pod ktorým je známa aj v zahraničí.
Históriu a poslanie knižnice zaujímavo približuje publikácia Juraja Eckera Dejiny Univerzitnej knižnice v Bratislave 1919 - 1985.
