Lucia Mišíková s deťmi z kmeňa Karov. FOTO – ARCHÍV LUCIE
kmene. Lucia je majsterkou sveta v raftingu, jej hlavnou úlohou teda bolo – udržať čln na vode. „V hornom úseku bola rieka náročná, s perejami. A všade plávali hrochy a krokodíly, nevedela som si predstaviť, čo by som robila, keby sme sa prevrátili. Všetci mali skúsenosti s raftingom, ale nikdy sme spolu nesedeli v člne. Prvé metre vyzerali zúfalo. Nevedeli sme spolu pádlovať a raft si šiel, ako chcel. Bolo to pre mňa nepríjemné zistenie, som zvyknutá, že keď si s dievčatami povieme doľava, ideme doľava. Navyše sme asi po 50 metroch narazili na prvú skupinku hrochov a v rafte vypukla panika, každý ťahal inam. Hrochom sa treba vyhýbať, je to zviera, ktoré útočí na človeka bez dôvodu. A bol by rýchlejší, aj keby sme vedeli pádlovať. Nebezpečné je, keď sa zanorí, nevidíš ho a on ide po tebe,“ hovorí Lucia. Prvú noc dobrodruhovia prespali na ostrých, šmykľavých kameňoch s nádejou, že sa tam hrochy nedostanú.
Nižšie po prúde sa rieka Omo upokojila a expedícia sa stretla s prvými domorodcami. „Deti z nás boli poriadne vydesené. Belocha nikdy nevideli. Neviem posúdiť, čo si o nás mysleli, dorozumievali sme sa rukami-nohami.“ Expedícia sa stretla so siedmimi kmeňmi. Prijatie bolo väčšinou milé, agresívni boli len Mursáci. Slovákov vítali s kalašnikovmi a samopalmi zo Zbrojovky Brno, ktoré tu zostali od druhej svetovej vojny. Ako jediní poznali aj peniaze. „Keď sme domorodcov fotili, pýtali si nejaké darčeky – najmä lieky a žiletky na vyrezávanie obrazcov na hlavách. Mursáci však pýtali aj peniaze. Poznali len jednobírovku, keď som im dávala päťbírovku, už nevedeli, čo to je.“ Život kmeňov je takmer rovnaký. Ženy sa starajú o domácnosť a deti, drvia na kameňoch obilie – sorgum, z ktorého sa varí kaša. Muži pasú dobytok a všetci spolu ráno a večer, keď je horúčava najmenšia, obrábajú polia.
„Karovia boli pomaľovaní, nosili korálky, niektorým ženám trčali z brady klince. Mursáčky mali holé hlavy a tanieriky v ústach. Ako mladé si narežú peru a vybijú spodné zuby, aby im tanierik dobre držal. Čím väčší tanierik, tým viac kráv zaplatí ženích pri svadbe. Tento zvyk asi vznikol, keď sem prichádzali Arabi a brali ženy z kmeňa, tak sa ich muži rozhodli takto zosmiešniť. Aj muži Mursáci si potrpia na ozdoby, nosia v ušiach nábojnice, vyrezávajú si na hlavy účesy. Ženy z kmeňa Bumi sú krásne, majú dlhšie vlasy a zapletené vrkôčiky. Domorodci z kmeňa Hamer si do vrkočov vpletajú hlinu, majú potom zvláštne hnedé vlasy. Všetci majú krásne štíhle postavy,“ hovorí Lucia. Jej najviac učarovali deti. „Boli najkrajšie, veľmi bezprostredné a neskazené.“
Lucia bola vo výprave jediná žena. U domorodcov však vyvolávala smiech. „Veľmi sa zabávali. Všetky ženy tam totiž chodia hore bez, takže nevedeli pochopiť, prečo som oblečená. Stále do mňa štuchali, či som anči, teda žena,“ hovorí Lucia.
Expedícia strávila v Etiópii mesiac, nie každý deň však bol rovnako príjemný. Napríklad Petra Ondrejoviča poštípala jedovatá vretenica gabúnska. Lucii sa podarilo vyskočiť z člna rovno na krokodíla. Peter Valušiak dostal po návrate maláriu. Napriek tomu Lucia hovorí: „Stálo za to vidieť ľudí, ktorí žijú ako pred tisíc rokmi a o tisíc rokov asi budú žiť presne rovnako.“
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
