Barokový Kostol sv. Alžbety je zvonka aj znútra jedným z najkrajších v meste. Vysoko nad portálom, takmer vo veži kostola stojí v nike kamenná socha sv. Alžbety (na snímke vpravo detail sochy). Alžbeta drží v rukách vankúšik s tŕňovou korunou, pri jej nohách leží chorý žobrák. Pod sochou svätice sa nachádza parádny erb arcibiskupa. Vľavo hore od portála je umiestnená socha sv. Imricha, vpravo socha znázorňujúca milosrdenstvo.
Ulice a námestia Bratislavy Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli. Pekná, živá ulica s rušnou premávkou spája Trhové námestie (dnes Námestie SNP) s Alžbetinou (Mickiewiczovou) ulicou. Meno ulice nachádzame už v mestských daňových súpisoch z roku 1379.
Zaopatrovací ústav sv. Ladislava
Najvýznamnejšou budovou Špitálskej ulice je Meštiansky zaopatrovací ústav sv. Ladislava, ktorý so značnou materiálnou podporou mesta založil ošetrovateľský rád sv. Antona pravdepodobne koncom 11. storočia.
V roku 1529 ho zbúrali pre blížiace sa turecké nebezpečenstvo, ale v roku 1543 ho znova postavili a v roku 1830 prestavali. V roku 1898 pristavali k nemu na nádvorí benefičný dom s 32 miestnosťami.
V tomto ústave majú bezplatné ubytovanie, stravu, ošatenie a liečenie miestni schudobnení mešťania a meštianky katolíckej viery, ktorí si aspoň dvadsať rokov plnili svoje občianske povinnosti. Od 1. júla 1900 sa o nich starajú a spravujú hospodárstvo sestry rádu paolského sv. Vincenta. Mesto Prešporok prispieva na ústav ročne sumou 1272 korún.
Kláštor a Kostol sv. Alžbety
Ďalšou významnou budovou na tejto ulici je kláštor a Kostol sv. Alžbety. Uchováva pamiatku na uhorskú sväticu, tichého anjela kresťanskej lásky k blížnemu
sv. Alžbetu, dcéru kráľa Ondre- ja II. a kráľovnej Gertrúdy z Merana.
Všeobecne sa verí, že sa narodila na prešporskom hrade v roku 1207. Ako štvorročnú ju zasnúbili s durinským markgrófom Ľudovítom a v roku 1221 sa stala jeho manželkou. No už vo veku 24 rokov zomrela v Marburgu.
Prvá zmienka o kláštore je z roku 1420. V 16. storočí bol pravdepodobne tiež zničený, ale kardinál a ostrihomský arcibiskup gróf Imrich Esterházy ho v roku 1744 za 140 000 zlatých znova postavil.
Kláštor aj kostol 17. augusta 1879 načisto vyhoreli, aj zvony sa roztopili. Požiar úplne zničil aj krásnu medenú prilbicu na veži.
V roku 1901 ju obnovili pomocou zbierok a milodarov. Vtedy sa dostala na vežu dnešná baňatá, priveľká a nevkusná prilbica, ktorá ani zďaleka nemôže nahradiť tú krásnu, čo tam bola predtým.
Nabudúce Špitálska ulica,
pokračovanie.
