Mestské zastupiteľstvo včera prijalo protest krajského prokurátora proti nariadeniu mesta z roku 1991 o sprievodcovskej činnosti na území mesta. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Mestské zastupiteľstvo včera prijalo protest krajského prokurátora proti nariadeniu mesta z roku 1991 o sprievodcovskej činnosti na území mesta. Vlastivedným sprievodcom v Bratislave sa totiž môže stať len človek, ktorý absolvuje kurz vedený mestskou organizáciou Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) a získa tam akreditáciu. Prokurátor podal protest na podnet sťažnosti občana o právnom nesúlade všeobecne záväzného nariadenia so Živnostenským zákonom a s článkom Ústavy o ochrane ľudských práv a slobôd. Živnostenský zákon ako vyššia právna norma pritom definuje sprievodcovstvo ako živnosť viazanú na akreditáciu. BIS však nie je medzi inštitúciami, ktorým zákon povoľuje takúto akreditáciu udeľovať.
Zastupiteľstvo zároveň uložilo zrušiť sporné všeobecne záväzné nariadenie a požiadať ministerstvo hospodárstva o vyhlášku, ktorá by právne preklenula čas do budúceho roka. Vtedy sa totiž pripraví a predloží do parlamentu novela zákona č. 281 o sprievodcoch. Ten by mal byť v súlade s európskou legislatívou.
Poslankyňa a spotrebiteľská aktivistka Marta Černá, ktorá podľa svojich slov sama kedysi chcela byť sprievodkyňou, povedala, že monopol kultúrneho strediska vytvoril akúsi sprievodcovskú kastu, do ktorej je takmer nemožné preniknúť a ktorá si prostredníctvom mesta chráni svoje zárobky. Niektorí poslanci argumentovali, že mestu ide výlučne o zachovanie odbornosti sprievodcov, ktorej garantom je práve BKIS. Poslanec Ladislav Snopko prirovnal situáciu sprievodcov k adeptovi na prácu horského vodcu - ten takisto nemôže ísť do hôr nepripravený.
Podľa internetovej stránky BKIS trvá sprievodcovský kurz od októbra do marca. Pozostáva z 220 hodín prednášok a vychádzok a končí sa praktickými a teoretickými skúškami. Kurz stojí 5000 korún.
Pribúda krátkodobých návštevníkov
Organizovaných skupín turistov aj osamelých návštevníkov je v Bratislave čoraz viac. "Najviac turistov do Bratislavy prichádza loďami," hovorí Marián Bilačič, predseda Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu. "Turisti sú často príjemne prekvapení a hovoria, že je to najčistejšie mesto na Dunaji. Zlepšili sa služby aj vzhľad mesta. Pomerne novým fenoménom je aj to, že do Bratislavy chodí veľa cudzincov pravidelne za kultúrou, napríklad do Opery," hovorí Bilačič.
Počet sprievodcov, ktorí v Bratislave aktívne sprevádzajú, sa nedá presne určiť, dá sa odhadnúť len podľa počtu vydaných odznakov. Tých je viac ako 300. "Zhruba polovicu skupín návštevníkov Bratislavy sprevádza však sprievodca bez osvedčenia. Hoci sú takéto prehliadky nelegálne, neexistuje zatiaľ žiaden spôsob, ktorý by im zamedzil," hovorí Bilačič. Trh sprievodcov tvoria najmä cestovné kancelárie. Zárobok a množstvo práce sprievodcu závisí najmä od toho, ako sa kto dokáže predať. "K okolitým národom pribudli v posledných rokoch Švédi, Fíni, Španieli, Taiwančania či Kórejčania. Pre sprievodcov je teda výhodné učiť sa po švédsky či japonsky. Dosť sa zanevrelo na ruštinu, ale očakáva sa, že čoskoro pribudne po rusky hovoriacich návštevníkov," myslí si Bilačič. (ela)
