V roku 1895 bola otvorená krytá plaváreň Grössling s celoročnou prevádzkou. Od roku 1994 je však zatvorená a chátra.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Plávanie ako šport sa začalo pestovať približne v 60-tych rokoch 19. storočia vo Veľkej Británii, aj keď prvé plavecké preteky zaznamenal kronikár v Londýne už v roku 1837. V hlavnom meste Anglicka vyšli aj prvé pravidlá v roku 1869, keď tu bola založená Asociácia mestských plaveckých klubov. Dôležitým momentom pre rozšírenie organizovaného plávania do mnohých krajín bol vznik Medzinárodnej federácie amatérskeho plávania (FINA) v roku 1908, no treba zdôrazniť, že plávanie figurovalo v zozname olympijských športov hneď od prvých olympijských hier v roku 1896.
Grössling bola prvá krytá plaváreň u nás
Približne v tomto časovom horizonte sa začalo plávanie objavovať aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Dovtedajšie občasné plavecké pokusy v Dunaji, ktoré boli skôr kúpaním sa v tečúcej vode, vystriedalo pravé plávanie predovšetkým vďaka vybudovaniu prvého krytého bazénu u nás vôbec. V roku 1895 bola otvorená v Bratislave krytá plaváreň Grössling s celoročnou prevádzkou, ktorá fungovala v kúpeľnom komplexe rovnomenného názvu na vtedajšej Grösslinggasse 10. Kúpele sa stavali v rokoch 1893 až 1896 a objednávateľom stavby bola Pozsonyi iperbanka (Bratislavská priemyselná banka). Po dokončení mal tento vodoliečebný a kúpeľný ústav svoju sprchovú a vaňovú časť, parný kúpeľ a liečebné oddelenie, kde sa podľa reklám liečilo takmer všetko: bolesti chrbtice, nervozita, všeobecná slabosť, črevné, krvné, svalové i kĺbové choroby, ale aj cukrovka i obezita. Po určitom čase, keď kúpele stratili charakter liečebného ústavu a stali sa najmä očistným kúpeľom, rozšírili sa aj o plavecký bazén.
Technickou raritou sa stala odťahovacia strecha, takže za pekného slnečného počasia sa dalo plávať pod holým nebom. Bazén skromných rozmerov 25 x 8 metrov mohli navštevovať Bratislavčania až do roku 1994, keď bol po viacerých rekonštrukciách zatiaľ definitívne zatvorený.
Slávu plávania začal šíriť Zoltán Halmay
Aj keď sa správy o plaveckých pretekoch zo začiatku 20. storočia v Bratislave nezachovali, potencionálni plavci mohli uplatňovať aspoň svoje teoretické znalosti, napríklad z Ottovho slovníka náučného z roku 1902, ktorý písal, že "človek činným pohybom údov svojich sa nad vodou nielen udržuje, ale sa v nej aj pohybuje." Inak, špičkové časy dosiahnuté v bazéne sa v prvých rokoch 20. storočia pohybovali na úrovni 1:13 min. na 100 metrov voľný spôsob či 1:40 min. na 100 metrov prsia. A snažili sa aj ženy, ako to dokumentuje týždenník Sport a hry 1912: "Existuje šport, plávanie, v ktorom sa ženy takmer vyrovnajú najlepším mužom a v ktorom slabé pohlavie docielilo výkonov, ktoré by dokonca pre väčšinu mužov museli byť príkladom. Pritom treba poznamenať, že tieto dámy nemajú hyperproporcie zápasníčok, majú normálnu stavbu tela, ktorému cvičením i rozumnou životosprávou umožňujú znamenitú výkonnosť."
Prvým vynikajúcim plavcom z našich končín bol rodák z Hochštetna (dnešná Vysoká pri Morave), ktoré sa nachádza iba na skok od Bratislavy, Zoltán Halmay. Ten dokázal na OH 1900, 1904 a 1908 spolu sedemkrát vystúpiť na stupne víťazov, z toho dvakrát na ten najvyšší. Ešte ako mladý chlapec odišiel do Budapešti, kde sa tréningové možnosti i materiálne zabezpečenie nedali s tými bratislavskými vôbec porovnať.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
