Poštový palác z konca 18. storočia, ktorý na začiatku 20. storočia ustúpil neobarokovému objektu hlavnej pošty. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
K starej pošte a dnešnému Soľnému domu na Trhovom námestí (dnešné Nám. SNP - pozn. red.) sa však viaže aj iná spomienka. Tu sa narodili sestry Vrabélyové - Serafína a Štefánia. Prvá v roku 1840, druhá 26. decembra 1849. Boli dcérami riaditeľa pošty a kráľovského radcu Vrabélyho.
Ich rodičovský dom bol chrámom múz, ktorých vplyv sa zosilnil, najmä keď sa rodina presťahovala zo starej poštovej budovy do dnešného poštového paláca. Tu navštevovali rodinu veličiny duchového sveta: Liszt a Brahms, Peter Cornelius a Karl Tausig, Alexander Dreyschok a Eduard Reményi, Rapoldi či Edmund Sauer.
Štefánia - hudobníčka, skladateľka, spisovateľlka
Obe sestry mali umelecké vlohy, no spomenúť treba najmä Štefániu, ktorá už v piatich rokoch prejavila mimoriadne hudobné nadanie. V jej detských skladbách sa ukazuje prekvapujúci cit pre formu a zvuk. Keď sa zoznámila s Karlom Tausigom (renomovaným hudobníkom, ktorý sa neskôr oženil s jej sestrou Serafínou), jej hudobné vzdelanie sa pod jeho vedením uberalo správnym smerom.
V roku 1867 na koncerte viedenskej hudobnej spoločnosti zožala svojou technikou a prednesom priam senzačný úspech, najmä Chopinovými skladbami Andante spianato a Polonézou es-dur. Istotne ju čakala skvelá hudobná kariéra, ale vydala sa za grófa Ernesta Wurmbrand-Stuppacha a utiahla sa do súkromia. Odvtedy sa venovala komponovaniu.
V roku 1875 vyšli jej prvé klavírne skladby v štyroch zväzkoch u J. P. Gottharda vo Viedni. Potom nasledovali klavírne skladby, ktoré vydal J. Zahn a Ad. Bösendorfer. Svedčia o jemnom cite, istom stvárnení a úrovni zodpovedajúcej technike modernej hudby. Z jej hudobných básní dýcha život a optimizmus, sú ideálnou salónnou hudbou, jej umelecký vkus je čistý.
Jednu z jej skladieb - Libelle, ktorú vydal Bösendorfer, neraz prednášali na svojich koncertoch slávni hudobníci. Okrem toho vzbudila pozornosť aj ako spisovateľka. Jej bustu vytvoril Rigele.
Klaviristka Serafína
Jej sestra Serafína, vdova po Karlovi Tausigovi, býva teraz v Drážďanoch. Má povesť vynikajúcej klaviristky. Študovala vo Viedni pod vedením profesora konzervatória Eduarda Pirkerta a neskôr v Prahe u Alexandra Dreyschoka. S veľkým úspechom vystupovala na mnohých koncertoch. (Nabudúce Špitálska ulica)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
