Kameňovník Stana Kiča (vľavo) a Pinkpong z dielne Radka Mačuhu - ten je umiestnený hneď vo foyer bývalej ŠUP-ky. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Keď sa pred štyrmi rokmi Škola úžitkového priemyslu presťahovala z historickej budovy na Palisádach na Dúbravskú cestu, študenti i pedagógovia boli roztrpčení. Po vyše polstoročí existencie v starobylých priestoroch v centre mesta si na moderný areál zvyknúť nechceli a na svoju starú ŠUP-ku nedokázali zabudnúť.
"Táto budova presahuje hranice školy. Je to priestor, ktorý neuveriteľne inšpiruje, má úžasnú atmosféru, akú nenájdete nikde inde, a dá sa skvelo využiť ako výstavné priestory," vysvetlila Silvia Lutherová, kurátorka novej výstavy, ktorá nedávno prinavrátila starej ŠUP-ke opäť život. Znova sa sedelo na známom zábradlí pred bránou a diskutovalo v čerstvo zrekonštruovanom foyer. Bývalá ŠUP-ka sa zaplnila študentmi, vyučujúcimi a hlavne výtvarnými dielami šestnástich bývalých absolventov vďaka jedinečnému podujatiu Šupkambek.
"Projekt sme vymysleli už pred štyrmi rokmi, keď sa ŠUP-ka sťahovala," vraví Silvia. "Rozmýšľali sme, ako sa sem znova dostať. A keď sa po štyroch rokoch chátrania začala škola rekonštruovať, oslovili sme nového hospodára evanjelickej cirkvi, ktorej budova patrí, pána Pavlů. Bol veľmi ústretový."
Navrátenie pôvodného ducha do bývalej školy je vlastne prvým projektom novovzniknutého občianskeho združenia Artmisia.
Výstava vytvorená takmer bez prostriedkov však bude mať svoje nasledovníčky. "Plánujeme ďalšie výstavy, workshopy, sympóziá a, samozrejme, aj v tejto budove. V hlave máme už aj veľkolepejší projekt, ktorý by zaplnil všetky poschodia historickej budovy."
Teraz sa vystavuje iba na prízemí a prvom poschodí v ľavej časti, zaplnená je približne iba jedna tretina priestorov. Bývalí študenti, ktorí ešte ako poslední zažili atmosféru starej školy, tu prezentujú rôzne techniky, druhy i témy, a tak je napríklad jedna celá miestnosť vysypaná kamienkami alebo v ďalšej visia desiatky špagátov zo stropu až po zem.
"Jednoduchý spôsob, ako vyriešiť priestor celej miestnosti pomocou pocitu," komentuje svoje dielo Dotyky, inak namáhavú ručnú prácu vytvorenú špeciálne pre príležitosť vernisáže, jej autor Richard Seneši. Na ŠUP-ke vyštudoval kamenosochárstvo, socharina však nie je jediné, čomu sa venuje. "Pre každého z nás je to svojím spôsobom výzva ocitnúť sa opäť v tejto budove."
V ďalšej miestnosti sa konajú videoprojekcie Márie Mikulášovej, ktorá teraz študuje vo francúzskom Štrasburgu. Na krátke filmy už podpisovala práva na poskytnutie televíziám pre kanál Arte a zostrihajú sa aj na samostatné DVD. Ocenené snímky budú prezentované aj v rámci Francúzska na festivale Musica a v štrasburskom Múzeu súčasného umenia.
Výstava je prístupná verejnosti do 12. októbra denne od 11.00 do 18.00.
DOROTA KRÁKOVÁ
Budovu Evanjelického lýcea na Palisádach 51 postavili v roku 1896. Koncom štyridsiatych rokov priestory pripadli Škole úžitkového priemyslu, kde sídlila 55 rokov. Pred štyrmi rokmi sa premenovaná škola - Škola úžitkového výtvarníctva J. Vydru presťahovala do priestrannej modernej budovy na Dúbravskej ceste 11 a starú budovu získal pôvodný majiteľ Evanjelická cirkev augsburského vyznania. Po rekonštrukcii tento rok umožnila cirkev sprístupniť časť priestorov verejnosti, výstava Šupkambek je prvým projektom. Zatiaľ nie je definitívne určené, na čo bude budova slúžiť v budúcnosti.
