
Ingrid Hrčková. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Hádzanárke INGRID HRČKOVEJ sa sen o pôsobení v zahraničí splnil. Bývalá spojka bratislavského Interu prestúpila vlani z Pasienkov do dánskeho LSU Saeby a prvý rok v krajine olympijských víťaziek zo Sydney sa jej vydaril. Ponuky o jej služby sa začali hrnúť, okrem dánskych ju lákali i nemecké kluby, no 27-ročná Bratislavčanka sa rozhodla zostať v krajine. V tejto sezóne oblieka dres tímu Fox Team Nord Frederikshavn, v drese ktorého sa výraznou mierou zaslúžila napríklad o vyradenie slovenského majstra Duslo Šaľa v 2. kola Pohára EHF. V Šali bola najlepšou strelkyňou Frederikshavnu (6 gólov). V polovičke novembra sa do mesta vrátila, aby ako reprezentačná kapitánka Slovenska prebrala trofej za víťazstvo na 8. ročníku Slovakia cupu.
Ako vám chutí víťazstvo?
„Je prísľubom do budúcnosti. Nový národný tím má vhodnú skladbu. Mohli by sme s ním niečo vo svete dokázať.“
Bol to pre vás veľký skok odísť zo Slovenska do Dánska?
„Dánska hádzaná je predsa len niekde inde ako slovenská. Mala som však výhodu v tom, že rýchla a behavá hádzaná, ktorú tamojšie družstvá praktizujú, mi vyhovuje. Takže som napokon nemala až také problémy. Chvíľu mi to však trvalo.“
Pre tímy zo severu je typické, že sú poloprofesionálne. Platí to aj vo Frederikshavne?
„Platí. Okrem zahraničných hráčok, ktorými sú v družstve okrem mňa ešte Maďarky Nagyová a Hofmannová, ostatné cez deň pracujú. Trénujeme až večer a to trikrát do týždňa.“
Čím si potom vysvetľujete fakt, že v súbojoch s nimi naše profesionálky takmer vždy prehrávajú?
„Hlavný rozdiel je vo výchove mládeže a tréningových metódach. Dánky si nezakladajú na objeme, ale na kvalite tréningu.“
Ako trávite čas, keď zvyšok tímu pracuje?
„Chodím do školy. Dve hodiny dopoludnia mám dánštinu, dve a pol hodiny angličtinu. Na začiatku som mala veľké problémy, je to ťažký jazyk, ale už som to najhoršie prekonala a plynule po dánsky rozprávam. A okrem normálnych tréningov mávam aj individuálne. Dvakrát do týždňa.“
Frederikshavn vznikol zlúčením dvoch klubov. Zlepšili sa podmienky?
„Zlepšili. Je tam viac dobrých hráčok, nie je to postavené len na mne. Aj prístup je profesionál- nejší.“
V Dánsku v posledných rokoch panoval hádzanársky boom. Nevyprchal už?
„Kdeže. Po futbale je tu hádzaná stále najpopulárnejšia. My máme malú halu, len pre 500 divákov, ale býva plná. Veľké kluby ako Ikast, Gudme či Viborg však majú obrovské haly, ktoré sú tiež pravidelne vypredané.“
Plánujete v krajine zostať?
„Tento rok sa mi končí zmluva, ale chcela by som. Veľmi sa mi tu páči. Mám ponuku aj z tohto klubu, aj z iných. Odchod nevylučujem, ale naj- radšej by som zostala.“
RASTISLAV HRÍBIK