Royko pasáž spája Obchodnú ulicu s Jedlíkovou a Kolárskou, s priechodom na Poštovú. Vznikla ako súčasť základinového domu, ktorý navrhol známy architekt Steiner. Pasáž dnes pripomína meno ľudomila Andreja Samuela Royka, ktorý založil základinu a odkázal ju mestu vo svojom závete z roku 1840 - dom bol známy ako Roykov dom. V objekte kedysi sídlil hotel Palace. Do roku 1989 boli v pasáži obchody, ktoré čiastočne zanikli po zmene režimu. Vtedy dom aj s pasážou získala do správy mestská časť Staré Mesto. Pasáž s pozostatkami socializmu chátrala a samospráva sa rozhodla revitalizovať ju. V roku 1999 ju zrekonštruovali a otvorili verejnosti, ale nepodarilo sa naplniť očakávania o vzniku akéhosi obchodného centra - nové obchodné priestory v suteréne ostali nevyužité. Nádej prináša plánovaná výstavba obchodného centra na Poštovej ulici, s ktorou by mala byť pasáž prepojená.
Pôvodnou funkciou pasáží bolo skrátiť cestu chodcom a poskytnúť im prístrešie v zlom počasí. Ale postupne sa pridávali funkcie obchodné a rekreačné - zistilo sa, že sú ideálnym miestom pre predajne, krčmičky a oddych. Tento trend prerástol do vzniku opulentných obchodných galérií, aké poznáme napríklad z Paríža. Zmienku o pasážach nájdeme aj v umení, kde ich obraz vyvoláva pocit romantiky.
Bratislavské pasáže vznikali koncom 19. a začiatkom 20. storočia v rámci snahy o pripodobnenie mesta zahraničným vzorom. Sú však podstatne kratšie a chudobnejšie a v minulosti plnili zväčša len funkciu priechodov s pouličným predajom. Bývali napríklad stanovišťom kvetinárov, zmrzlinárov, predavačov občerstvenia, ale aj miestom stretnutí mestskej luzy. Keďže život Bratislavy pulzoval najmä v dnešnom centre, pasáže sa hojne využívali. Ranu dostali v druhej polovici minulého storočia, keď sa investovalo skôr do výstavby sídlisk ako do zveľadenia centra mesta. Napriek tomu pasáže prežili a boli naďalej neodmysliteľné pri pohybe chodcov mestom. Svoje urobilo nevhodné umiestnenie niektorých socialistických prevádzok - napríklad Mototechny, ale Bratislavčania si obľúbili stánky s langošmi, kukuricou či pirôžkami. Mohli sme tu stretnúť aj vekslákov a opilcov.
Po zmene režimu prežívali pasáže ďalej, ale veľmi schátrané, páchnuce a často až v havarijnom stave - prechod nimi nebol príjemný a tak postupne osireli. Zároveň prebiehal čiastočný presun oddychových funkcií mesta do obchodných centier a s odlivom života z centra mesta zanikal aj voľakedajší pôvab pasáží.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Kedysi obľúbená Centrál pasáž smeruje z Laurinskej ulice, bývalej Leningradskej, na Námestie SNP a ústi aj do zrekonštruovaného objektu Starej tržnice. Vznikla v 19. storočí ako priechod na bývalý Chlebový trh (na mieste dnešnej tržnice) k vyhľadávanému hostincu Útek do Egypta. Jej vznik odsúhlasila už v roku 1881 mestská rada a musela sa urobiť výmena dvoch domov na vtedajšom námestí medzi cirkvou a mestom. Budova tržnice bola postavená v rokoch 1900 - 1912 a bola prepojená s pasážou. V Centrál pasáži sídlilo za socializmu kaderníctvo, modistvo či fotoateliér. Už niekoľko rokov je pre verejnosť uzavretá a chátra, ale začína sa hovoriť o oživení tohto atraktívneho priestoru. Firma, ktorá vlastní dom na Laurinskej 17 aj s pasážou (kedysi bola na poschodí reštaurácia), údajne uvažuje o vytvorení obchodného centra spojeného s hotelom.
Liga pasáž patrí medzi legendárne miesta v Bratislave. Je súčasťou domu na Grösslingovej ulici 23 (bývalá Ulica Červenej armády), ktorá bola začiatkom 20. storočia sídlom národnobuditeľskej a kultúrnej organizácie Slovenská liga. Dom navrhol architekt Harminc a postavili ho v roku 1935. Spoluzakladateľom Slovenskej ligy bol učiteľ, novinár a aktivista Ignác Gessay, ktorého bustu nájdeme na priečelí domu pri vchode do pasáže. Bustu odhalili v roku 1936 na 8. výročie Gessayovej smrti a je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok Bratislavy. V dome bolo kedysi kultové kino Mier, v ktorom sa premietalo aj v noci. V pasáži je vchod do sídla Matice slovenskej, kníhkupectvo, tradične sa tu predáva pouličné občerstvenie a kvety. Funkciou i vzhľadom pripomína Liga pasáž staré časy a pôvodné bratislavské pasáže - je tmavá a ošarpaná, ale hojne využívaná ako výhodný priechod medzi Grösslingovou a Dunajskou ulicou. Povinnosť starať sa o poriadok v nej prislúcha majiteľom nehnuteľností v dome.
