Podľa Evy Mazúrovej z oddelenia územného rozvoja mesto má záujem na tom, aby pasáže ako súčasť parteru boli zatraktívnené a vznikli v nich pohodové miesta. "Z hľadiska urbanistického vývoja majú pasáže budúcnosť, záleží však na tom, aké funkcie sa do nich vnesú a kto ich tam vnesie," hovorí.
Problematické ale bývajú aj vlastnícke vzťahy. Príkladom je Liga pasáž, ktorá spája Grösslingovú a Dunajskú ulicu. Tu prebehol súd o vlastníctvo objektu na Grösslingovej ulici 23 medzi magistrátom a Maticou slovenskou, ktorá tam sídli. Súd vyhralo mesto a dalo objekt spolu s pasážou do správy mestskej časti Staré Mesto.
Zatiaľ posledná zrekonštruovaná je Royko pasáž, ktorá spája Obchodnú a Jedlíkovu ulicu s prepojením do Poštovej. Pustá je kedysi najobľúbenejšia Centrál pasáž vedúca z Laurinskej ulice do budovy Starej tržnice a ústiaca aj do priestoru pred tržnicou, ktorá už prešla rekonštrukciou. Podľa najnovších informácií sa chystá aj obnova Centrál pasáže. Úspech takýchto investícií je však vratký, o čom svedčí nie celkom naplnená vízia oživenia Royko pasáže.
Medzi najpodarenejšie rekonštrukcie patrí ocenená stavba priechodu budovou Poštovej banky, ktorý spája Laurinskú a Gorkého ulicu. Priechod budovou VÚB, takisto medzi Gorkého a Laurinskou, vznikol ako súčasť bývalej Zemskej banky. Tú postavili v roku 1924 na mieste bývalého tridsiatkového daňového úradu, v ktorom sa konali aj krajinské snemy. Pasáž prešla rekonštrukciou v roku 1994.
Dnes využívaná je aj krátka pasáž bývalej Národnej banky na rohu Štúrovej a Laurinskej, ktorá je v pôvodnom stave a do ktorej ústi vchod do banky aj východ z Divadla P. O. Hviezdoslava. Banku postavili v rokoch 1943 - 47 na mieste časti mestského opevnenia - Pekárskej veže s nárožným domom, ktoré asanovali v roku 1941. Ako priechod a vstup do priestorov Slovenskej sporiteľne sa používa pasáž v dome na rohu Dunajskej a Štúrovej ulice. Vznikla začiatkom 30-tych rokov a pôvodne bola prepojená so susediacou pasážou Luxor. (lin)
Pasáže sú typickou súčasťou miest a jedným zo symbolov mestského života - vznikali totiž v 19. a začiatkom 20. storočia, keď veľkí architekti formovali modernú tvár európskych veľkomiest. Popri Paríži (slovo pasáž pochádza z francúzskeho passage - priechod), Budapešti či Prahe má aj Bratislava svoje pasáže - najvýznamnejšie z nich poznajú starší obyvatelia mesta ako Centrál, Liga a Royko pasáž. Nie všetky sú však dodnes funkčné a ich budúcnosť je neistá - súvisí so zložitými vlastníckymi vzťahmi a so vznikom obchodno-oddychových centier mimo centra mesta.
